Už štvrtú nedeľu sa stretáme s pokračovaním toho istého evanjelia (JN 6,51-58). Začalo to Ježišovou starostlivosťou o hladných ľudí, ktorí ho počúvali a pre ktorých urobil znamenie rozmnoženia chleba a rýb. Vzápätí za ním prišli Izraeliti a hovorili niečo v duchu: „Pozri, to bolo dobré s tým chlebom. My sme ľud, my dokážeme zariadiť, aby si bol kráľom. Potom to bude iný život!“ A Ježiš, keď videl, že im ide len o nasýtenie a že nič nepochopili zo znamenia, ktorým ich chcel posunúť v poznaní ďalej, odchádza. Ale objavili ho, diskusia pokračuje a postupne sa vyostruje. Ježiš im začína hovoriť o sebe ako o pokrme z neba. A to bol problém: „Tak moment: poznáme aj Máriu aj Jozefa. Tak aké z neba?“ Situácia sa ešte viac vyostruje. A Ježiš hovorí, že jeho telo a krv treba požívať pre večný život. Je to nutné.
Za pozornosť stojí, že reč o prijímaní jeho Tela a Krvi je natoľko zvýraznená, ako význam samotného krstu . Je otázkou, prečo je to tak, že krst ako-tak ešte ľudia žiadajú a prijímajú, ale tieto slová akoby unikli ich pozornosti. Akoby sme ich nevedeli v dejinách odovzdať s rovnakou nástojčivosťou. Ale tieto otázky necháme dnes otvorené, môžeme si ich odniesť ako podnet na premýšľanie.
Ak by som chcel v jednoduchosti vystihnúť, čím sa mi prihovára dnešné evanjelium, tak v tom, že chlieb nie je všetko. Život nutne potrebuje chlieb (a teda materiálne dobrá), ale nie sú všetko. Ak by chcel politik uspieť v kampani s tým, že nesľubuje dostatok a viac chleba (materiálnych dobier), nepodarilo by sa mu to. Ak by začal hovoriť, že síce nevie, ako získať viac chleba, ale pozná spôsob, ako z nás urobiť slušný národ, slušných ľudí, neuspel by. Napriek tomu si to v kostole môžeme a až musíme opakovať. Chlieb a matéria nie je všetko. Veľmi záleží aj na tom, akí sme ľudia, aký zmysel života plníme, ako žijeme svoje vzťahy…
A tak Ježišovo „prijímať jeho telo a krv“ je opakovanie výzvy: nestratiť záujem o hľadanie dobrého spôsobu života. Toto je pre mňa nesmierna výzva evanjelia, našich stretnutí i modlitieb. Evanjelium a naša snaha o jeho premyslenie v dnešných časoch je pre mňa niečo ako garant toho, že ešte sú tu ľudia, ktorým záleží na dobrom živote. Nielen na chlebe bez ostatných otáznikov, ale aj na chlebe a súčasne dobrom živote. Premýšľať nad evanjeliom by malo byť vždy znovu sa vracať k poctivému premýšľaniu nad životom.