Je pekným zvykom podať si na Nový rok ruku a zapriať si vzájomne niečo dobré. Možno sa vám stalo, že ste takto zablahoželali niekomu, koho ste videli prvý raz v živote. A niekto zablahoželal vám. A v časoch internetu ste možno dostali do svojej pošty prianie od niekoho, s kým si bežne nepíšete. Ja som dostal pozdrav z banky (nebola to upomienka). Písali tam, že mi prajú ničím nerušený štart do nového úspešného roka. Ďakujem za to. Ale súčasne ma to trochu viedlo k zamysleniu: ničím nerušený štart. Dobre to znie, len súčasne viem, že taký úplne nerušený štart k novému asi celkom neexistuje. Dnešnou polnocou sa neodstrihla celá minulosť: nesiem si v sebe veľa vecí, ktoré by som rád zmenil, ale nie je to také jednoduché. A svet okolo nakopil veľa vecí, ktoré budú aj ďalej ovplyvňovať aj mňa.
Liturgia dnes hovorí o sviatku Panny Márie Bohorodičky. Oslavujeme materstvo Panny Márie. Je to dnes z toho istého dôvodu, že hovoríme o novom začiatku. Ale vieme, že Ježišovo narodenie, hoci bolo novým a výrazným začiatkom, neznamenalo, že sa zmenil Herodes a všetko, čo nastavil, neznamenalo, že by sa udialo bez deviatich mesiacov pod srdcom Panny Márie, dokonca bez ohlasovania prorokov stáročia pred samotným Ježišovým narodením. Ani tu neprišlo k odstrihnutiu minulosti a začiatku nového bez starého.
Na nový začiatok roka, na pripomínanie si tej dôležitej nádeje nového začiatku, liturgia využíva Vianoce. Áno, aj dnes stále slávime Vianoce, počúvali sme ten istý príbeh ako na Božie narodenie (Lk 2, 16-21). Slávime Vianoce bez veľkých rečí a bez darčekov. To preto, že na nový začiatok sa nič lepšie nedá povedať.
A tak pripomeniem aj ja moju tému z Vianoc. Citoval som na Vianoce sv. Augustína s jeho definíciou lásky: „Láska hovorí inému: chcem, aby si bol“. A posolstvo Vianoc by sa dalo prerozprávať: Boh hovorí svetu: „Svet, chcem, aby si bol!“ A hovorí človeku: „Človek, chcem, aby si bol!“ Iste si spomeniete na biblické rozprávanie o stvorení sveta. Hovorí o siedmych dňoch, počas ktorých Boh tvoril svet. V každý deň niečo. Po šiestom dni sa ohliadol a konštatoval, že stvorenie je dobré. A v prípade človeka konštatoval, že je to dokonca veľmi dobré. Siedmy deň, kedy netvoril, je dňom, o ktorom by sme mohli povedať, že sa v ňom Boh radoval zo svojho stvorenia. Je to deň pokoja. Príroda také niečo nepozná. Tá sa stále vyvíja, tvorí. Ale pozná to Biblia a pozná to človek. A židovský rabíni povedia, že to je cieľ stvorenia – Boží pokoj, radosť z diela, ktoré tu je.
Ak si to zhrnieme, tak posolstvo Vianoc je, že Boh chce, aby bol svet a aby sme boli my. Stvoril svet pre radosť z jeho diela, pre pokoj. Akokoľvek by sme chceli zabezpečiť na zemi pokoj, musíme konštatovať s Bibliou, že je Božím darom. Nielen ľudským výtvorom. Ale súčasne platí, že dar Božieho pokoja má v rukách každá žena a každý muž. Je v našich rukách. Iste nepretvoríme celý svet. Ale každý z nás máme tento dar v rukách. Na každom záleží, čo s tým bude robiť.
A tu sa rodí moje prianie pre tento rok: aby sme vedeli rozpoznávať cesty, ktoré tento dar pokoja rozvíjajú a chránia. Aby to vedeli tí, ktorí vedú národy. A aby sme to vedeli my medzi svojimi blízkymi. A aby sme to vedeli pre seba samých, pre svoje vnútro. Možno takéto rozpoznávanie ciest spolupráce s tým, k čomu nás Boh stvoril, bude jednou z veľmi dôležitých vecí v našej budúcnosti.
Peter Cibira