V betlehemoch doma, v kostoloch i inde, sú zväčša pri jasliach zobrazení pastieri a vedľa nich traja králi. Môžeme si položiť akoby kvízovú otázku: Stretli sa pastieri a traja králi pri betlehemských jasliach?
Skôr, ako budeme hľadať odpoveď, pripomeňme si niekoľko vecí. Trom kráľom hovoríme aj mudrci z východu, niekedy aj mágovia. Boli to vysokopostavení ľudia pravdepodobne z Perzie a boli vzdelaní. To v tej dobe znamenalo znalosť astrológie. Astrológia nie je astronómia. Zaoberá sa síce vesmírom, ale telesám, ich postaveniu a pohybu prisudzuje hlbšie významy. Tak nová hviezda znamenala narodenie niekoho výnimočného, planéta predpoveď zväčša niečoho zlého, súhvezdia znamenali nejaký národ a pod. Mudrci boli teda takto vzdelaní. Na to, aby prišli k Ježišovým jasliam, to však asi nestačilo. S najväčšou pravdepodobnosťou museli poznať aj židovské proroctvá. A poznali ich asi od niekdajších židovských zajatcov, ktorí boli na ich území. Boli to teda múdri a vzdelaní ľudia.
Ale celé dnešné evanjelium (Mt 4, 12-17. 23-25) hovorí o múdrych ľuďoch. Nie sú to len mudrci. Múdry bol aj Herodes. Bol to pragmatik. Vieme to aj z Biblie, ale aj z histórie: bol dobrý staviteľ, stratég, politik v nie ľahkej dobe. Jeho múdrosť bola v pragmatizme. Problém je však v tom, že pragmatická múdrosť vie niekedy zatlačiť iných, dokonca sa ich zbaviť. V kostoloch si pripomíname, že aj keď potrebujeme pragmatické myslenie, ono nestačí. Zjednodušene to môžeme povedať, že pragmatizmus bez morálky, alebo pragmatizmus bez lásky je málo.
Múdri boli aj Herodesovi poradcovia, na ktorých sa obrátil, teda farizeji a veľrada. Vedeli citovať Písmo, mali dobrú pamäť. Problém ich vzdelania a múdrosti bol v tom, že ich to nerozhýbalo. O nich sa nepíše, že by sa išli pozrieť na dieťa Ježiša v jasliach.
Múdrosť mudrcov sme si už naznačili. Ale môžeme si položiť novú otázku: Prečo sa títo múdri ľudia idú pokloniť Ježišovi? Ježiš bol predsa dieťa, nemohli s ním viesť dialóg, nemohli vidieť žiaden udivujúci čin. Prečo tam merali cestu? Podobnou otázkou sa niekto môže obráti aj na nás. Aj my sme sa prišli pokloniť, chodíme sa pokloniť. Ak by sa nás niekto spýtal prečo, možno by nebolo úplne jednoduché nájsť odpoveď. Pred niekoľkými rokmi v jednom časopise robili rozhovor s istým slovenským docentom. Okrem iných otázok sa ho spýtali aj na to, že o ňom je známe, že chodí do kostola a chodil tam aj v minulom režime. Pýtali sa ho prečo. On odpovedal v tom zmysle, že je pre neho dôležité aspoň raz za týždeň sa skloniť, uvedomiť si, že centrom vesmíru a jeho života nie je on sám. Páči sa mi tá odpoveď, hoci by sme mohli veľa pridať. Mudrci naznačili niečo podobné – prišli sa pokloniť malému dieťaťu, prišli naznačiť, že vnímajú dôležitosť tohto dieťaťa pre budúcnosť, prišli ukázať, že celá ich múdrosť musí smerovať ďalej.
Veľa by sa dalo hovoriť o múdrosti. Pri premýšľaní nad všetkými tými múdrymi ľuďmi z dnešného evanjelia si pripomínam, že múdrosť a múdrych ľudí potrebujeme ako soľ. Aj dnes. Pripomínam si, že múdrosť sa dosahuje predovšetkým v dialógu – teda tam, kde vieme počúvať iný názor, kde ho vieme pochopiť a cez toto pochopenie posúvame svoje videnie sveta. Pripomínam si, že múdrosť potrebuje dobre rozlišovať. Poznáme príslovie: Kto dobre rozlišuje, ten dobre vedie! Alebo sa to tá preložiť aj: Ten dobre učí. Mudrci z východu sú toho príkladom. Videli dieťa, ale vedeli rozlíšiť jeho dôležitosť pre budúcnosť. A múdrosť potrebuje aj skloniť sa správnym smerom – nielen voči sebe, ale voči tomu, čo je podstatné, čo je dobré z vyššieho hľadiska, čo je dobré pre spoločenstvo ľudí…
Vráťme sa ku našej akoby kvízovej otázke. Odpoveď na otázku, či sa pastieri a mudrci streli pri jasliach, je jednoduchá: nevieme. Pragmatický Herodes vypočítal, že Ježišov vek sa v tej chvíli pohyboval do dvoch rokov. To je dosť dlhá doba na to, aby sa tieto dve skupiny stretli, i na to, aby sa nestretli. Ale určite sa stretli inak. Aj pastieri – tak ako si ich predstavujeme – boli vo svojej jednoduchosti múdri. Pri jasliach sa strela múdrosť vzdelaných a múdrosť jednoduchých. Tieto dve skupiny sa vedeli pokloniť jedným smerom.
Môžeme si len priať, aby sa aj v našom svete stretla múdrosť vzdelaných i jednoduchých, aby bolo vidieť schopnosť ľudí hľadať dobrý smer pre všetkých. Cez takúto múdrosť, cez hľadanie spoločného dobrého smeru môžeme dúfať, že Boh stále zjavuje svoju blízkosť k nám.
Peter Cibira