Máme prvú pôstnu nedeľu. Evanjeliové posolstvo pre ňu je veľmi krátke (Mk 1, 12-15). Má šesť viet. Ale niekedy je menej viac.
Počuli sme, ako Duch viedol Ježiša na púšť. Ide o situáciu tesne po Ježišovom krste Jánom Krstiteľom. Je to začiatok Ježišovej verejnej činnosti. Ježiš bol na púšti štyridsať dní.
Púšť má v Biblii svoje veľmi významné miesto. Ján Krstiteľ na nej vyrástol, až potom vystúpil pred ľudí. Izraelský národ putoval púšťou štyridsať rokov a mnohé skúsenosti a spomienky z tohto putovania sú prítomné v jeho identite až do dnešných dní. Púšť je dôležitý symbol dozrievania nášho vnútra, stretnutia sa s prázdnotou i so zápasom o podstatu života. Aj v začiatkoch kresťanstva máme obdobie tzv. púštnych otcov, teda ľudí, ktorí odišli z civilizácie na púšť. Civilizácia bola pre nich príliš hlučná, príliš povrchná. A tak išli hľadať iný prístup k životu, išli sa modliť, čítať Písmo. Mnohí z týchto púštnych otcov sa stali zdrojom múdrosti. K ich myšlienkam sa vraciame ešte aj dnes. Púšť totiž nie je romantické miesto na život. Pre tých z nás, ktorí tam nežijeme, môže púšť vytvárať na prvý pohľad dojem slobody, ale je to skôr zápas o prežitie.
Púštni otcova hovoria o zápase s démonmi, ktorí ich na púšti prenasledovali. Jedného z týchto démonov, teda jedno z pokušení označujú ako démona acedie. Išlo o únavu až lenivosť, o neschopnosť prežívať súčasný okamih, o pokušenie utiecť, o pochybnosť, či to všetko má zmysel, či sú oni na správnom mieste. Rada skúsenejších otcov púšte pre nových bola, že toto pokušenie musí človek vydržať. Nemá utiecť zo svojej cely. Až keď neutečie a vydrží, až vtedy vyzrejú odpovede, iný pohľad… Púšť je stále symbolikou. Aj keď žijeme v meste, môžeme sa cítiť ako na púšti. Aj keď žijeme v rodine, v manželstve… Ako na púšti sa niekedy môžeme cítiť aj v našej kultúre, na pracovisku, dokonca aj medzi blízkymi ľuďmi. Rada otcov púšte môže byť dôležitá aj pre nás. Niekedy je veľmi potrebné vydržať, neutiecť, nechať na seba doľahnúť aj samotu, aj inakosť, aj otázku zmyslu. Až potom vyzrievajú odpovede.
Ďalšia veta o Ježišovi na púšti znie ako veta z mýtu: „Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.“ Ale aj táto veta nesie posolstvo, ktoré je v podstate jednoduché. Človek sa môže stať divou zverou, ale aj anjelom. Každý z nás sa môže stať akýmsi Hitlerom, ale aj Matkou Terezou. To záleží na nás. Keď sa na úvodných stranách Biblie popisuje stvorenie sveta a človeka, človek je stvorený na šiesty deň. Ale tento deň nepatrí len jemu. V tento deň boli stvorené aj plazy, aj divá zver. Už toto akoby chcelo naznačiť, že je na človeku, či sa od nich odlíši.
Keď Ježiš ukázal, že vie prežiť aj na púšti, prišiel medzi ľudí a výpoveď, ktorú si z púšte priniesol, znela: „Kajajte sa a verte evanjeliu“. „Kajať sa“ je výraz, ktorý používame len v kostole. Je ťažké ho vysvetliť. Je dobré, že na iných miestach sa hovorí o „obrátení“. Ale odkiaľ a kam sa máme obrátiť? Od čoho k čomu? Prvé verejné Ježišove slová sú výzva na obrátenie. Nemôžeme sa teda odvolať na jeho predchádzajúce učenie. A teda opäť: Kam sa máme otočiť? Mne táto Ježišova výzva pripomína, že všetci vieme, kam, k čomu by sme sa mali obrátiť. Nie je potrebné ani veľa vysvetľovania, skôr je potrebné načúvanie. Načúvanie svedomiu, vlastnej ľudskosti. Načúvanie tomu, čím by sme mali byť. Neboli sme totiž stvorení ako divá zver, ale ako ľudia. „Obrátiť sa“ môže znamenať aj opätovný návrat k takémuto určeniu. Máme to v sebe všetci, len niekedy to nechceme vnímať, niekedy si nahovárame iné ciele a ideme za nimi.
Podobne je to aj s pokračovaním vety: „Verte evanjeliu.“ V Biblii máme štyri knižky, ktoré voláme evanjeliá. Sú to spisy o učení a živote Ježiša Krista. Keď však Ježiš vyriekol výzvu, aby ľudia verili evanjeliu, ešte nič nebolo spísané. A on bol na začiatku svojho verejného účinkovania, teda ešte ani nič nepovedal. Čomu to teda mali veriť?
Grécke slovo „euangélion“ prekladáme ako „dobrá zvesť“. Možno je dobré zostať práve tu. Veriť v dobrú zvesť – o svete, o človeku, o Bohu. Nenechať sa potopiť do zlého pohľadu, do zlej zvesti, hoci by sme na to mali dôvody. Boli sme stvorení ako ľudia, povolaní k dobrému bytiu.
Peter Cibira