Evanjelium dnešnej nedele (Jn 3, 14-21) začalo uprostred deja – uprostred rozprávania Ježiša s Nikodémom. Nikodém bol farizej, člen veľrady, teda človek s vysokým spoločenským a náboženským postavením. V Písme sa spomína tri razy. Prvýkrát je to práve v dnešnom evanjeliu, keď Nikodém prišiel za Ježišom. Prišiel za ním v noci. Väčšina komentátorov je presvedčená, že Nikodém nechcel, aby ho niekto videl. Je to dosť pravdepodobné, ale nemusí to tak celkom byť. Ježiš viedol s Nikodémom dosť náročný dialóg. Nikodém sa musel na niektoré veci opakovane pýtať, pretože im nerozumel. A všetkému nerozumieme celkom ani my.
Druhý raz sa Nikodém spomína vtedy, keď sa schyľovalo k procesu s Ježišom. Veľrada sa rozhodla zbaviť sa Ježiša a hľadala možnosti, ako to urobiť. Vtedy sa Nikodém pokúsil Ježiša brániť. Obrátil sa na členov veľrady s otázkou, čo to robia, či môže ich zákon odsúdiť niekoho, koho oni nevypočuli. Kolegovia Nikodéma umlčali, vysmiali sa mu, povedali mu, že je z vidieka a ničomu nerozumie. Aj keď ho umlčali, predsa len vystúpil. Už to nebolo skrývanie sa.
Tretí raz sa Nikodém v Písme spomína v situácii, keď Ježiš dokonal na kríži. Vtedy Nikodém prišiel s masťou, ktorá bola určená na prípravu mŕtveho tela k pochovaniu. Už sa neskrýval, už sa nenechal odradiť. Na tomto príbehu chcem pripomenúť známu pravdu: nikto z ľudí nie je dokonalý. Žiaľ, ani ja. A môže si to opakovať každý. Nie sme dokonalí, ani to od ľudí nečakajme. Ale pokiaľ nám nechýba Nikodémova ochota hľadať pravdu a ochota porozumieť, ešte stále je to nádejné. Stále to môže viesť k väčšej odvahe i zrelosti.
V rozhovore s Nikodémom Ježiš povedal vetu, ktorá zhŕňa celé evanjelium a celé kresťanstvo: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal večný život.“ My sme si však hovorili, že ľudia nie sú dokonalí. Aký svet potom miloval Boh? Dokonalý svet? V staroveku ľudia verili, že existuje dokonalý svet. Bol to kozmos hore nad nami. Ľudia si ho predstavovali tak, že je to krása, dokonale fungujúci systém. Ak aj tu dole, v ľudskej sfére všetko nefunguje a je tu utrpenie i zlo, ten nadľudský svet je neporovnateľne väčší. Náš problematický svet je len malou odchýlkou, ale v porovnaní s tým veľkým fungujúcim kozmom to nič nie je. Pre nás už ani vesmír nie je takto dokonale fungujúci. Vieme o ňom, že medzi vesmírnymi telesami prichádza k zrážkam, vieme o tom, že vesmír chladne… To neprispieva k predstave o jeho dokonalosti. Aký svet teda miloval a miluje Boh? Ten nedokonalý? Áno. Počuli sme, že ho neprišiel odsúdiť, ale zachrániť, spasiť. Práve pre takýto svet – s jeho nedokonalosťou a hlavne s ľudskou slabosťou, zlobou i utrpením – je dôležité: Boh tento svet miluje.
Niekedy nemáme argumenty, aby sme to dokázali. Je to záležitosť viery. Hovorím to preto, lebo my – na rozdiel od Boha – zväčša na zlo reagujeme tromi spôsobmi. Prvý je, že nás zlo oberá o silu, vedie k rezignácii. Druhý spôsob je ten, že zlo nechceme vidieť. Nechceme vidieť, že sa niekto vedľa nás trápi a pod. Každý sme mali v živote takéto obdobia. Napríklad mladý človek často nechce vidieť zlo, chce vidieť radosť a možnosti života. Tretí spôsob je taký, že obviníme okolie a ľudí. Niečo na spôsob presvedčenia, že „aj ja musím na sebe niečo zmeniť, ale oveľa viac by mali meniť tí okolo mňa“. Žiadna z týchto reakcií nie je ideálna.
Ježiš Nikodémovi hovoril, že Boh tento svet zachraňuje cez kríž, na ktorom Ježiš zomrie. Pohľad na kríž by nami mal otriasť. Pohľad na Ježišov kríž aj na kríže ľudí. Mal by nám pripomenúť, že všetko nie je v poriadku. Ale nemalo by nás to viesť k rezignácii. Ježišov kríž pripomína lásku – že tu bol niekto, kto nás miloval až do krajnosti. A tým nám pripomína cestu, ktorá zachraňuje svet. Malo by nám to dať aj trochu pokoja v nepokoji, aj trochu sily – napriek všetkej presile zla.
Skúsim to povedať na príklade odlišnosti slov „odsúdenie“ a „túžba“. V jednom aj v druhom je zahrnuté, že vidia zlo, vedia o ňom. Ale túžba – na rozdiel od odsudzovania či hnevu – má v sebe niečo pokojnejšie. Túžiť po lepšom svete a niečo preň robiť je tvorivejšie pre skutočné dobro.
Dôverujme, že Boh miluje aj náš nedokonalý svet. A nechce ho odsúdiť, chce ho zachrániť. Skúsme sa k tomu pridať tak, ako budeme vedieť.
Peter Cibira