„Prišiel som oheň priniesť…“, „Neprišiel som priniesť pokoj, ale rozdelenie…“ – ako Ježišove slová sa to zvláštne počúva (Lk 12, 49-53). A hlavne, sú to veľmi ľahko zneužiteľné výroky. Ak sa vám niekedy podarí hovoriť s ľuďmi, ktorí odišli do sekty, a príde reč aj na štiepenie sa, celkom určite sa budú obhajovať práve výrokom o rozdelení, ktoré, podľa nich, chcel Ježiš Kristus. Pred pár dňami použil tieto slová jeden vysoký slovenský cirkevný hierarcha. Žiaľ, tiež ich použil na obhajobu svojich politických názorov a svojich rečí.
V Biblii máme pomerne veľa výrokov, ktoré sú zneužiteľné. Slová citované z dnešného evanjelia sú len jedným príkladom z Nového zákona. V Starom zákone sú celé pasáže, ktoré sa dnešnému človeku vysvetľujú len ťažko a dajú sa veľmi ľahko použiť aj na obhajobu násilia, možno nenávisti. A tak je to vo všetkých náboženstvách. Všade sú slová, ktoré pri troche neprajníctva alebo pri troche svojvôle môžu byť nebezpečné. Znamená to, že by bolo lepšie vymazať a zabudnúť všetky náboženstvá? Hodí sa mi tu prirovnanie k autám: Ak auto šoféruje nezodpovedný človek, z auta sa vtedy stáva nebezpečná zbraň. Ale ak ho šoféruje normálny zodpovedný človek, tak je auto vynikajúcim pomocníkom a výdobytkom. Práve preto je potrebné nad náboženskými výrokmi premýšľať, hľadať ich podstatu, pokúšať sa pochopiť kontext, a tak hľadať ich posolstvo. Aby sme boli ako „dobrí šoféri“.
Aká je teda podstata dnešných Ježišových slov?
Ježiš skutočne priniesol aj nepokoj. Už len koniec jeho príbehu na kríži nie je určite rozprávaním o pokoji v ľudských srdciach. Rozdelenie je aj prirodzené, napokon každý organizmus sa musí od svojho prostredia aj oddeľovať. Všimnime si však, čo je zdrojom ním spomínaného „ohňa“, čo je tou zápalkou. Je to v prvom rade jeho príkaz lásky, jeho pozvanie, aby sme sa správali k sebe ako bratia a sestry, aby sme hľadali spoločné cesty, spoločnú reč… Všetko to je opak skrývania svojho sebectva, svojej neschopnosti dialógu a neschopnosti hľadania spolupráce za nejaký biblický výrok.
Vznietenie sa Ježišovým ohňom, ktorý sa snaží o lásku a porozumenie, to vždy býva zdrojom posmechu. Ak niekto chce do spoločnosti vniesť dôveru, že pravda a láska musia raz zvíťaziť nad lžou a nenávisťou, zožne posmech. Ale v konečnom a dlhodobom dôsledku sa ukáže, že inej cesty vlastne niet. To je to rozdelenie, ktoré je aj prirodzené, aj potrebné. Ale nie je to rozdelenie kvôli úniku do svojho sveta. Naopak.
Peter Cibira