Tam, kde je úcta k mŕtvym, tam je možné predpokladať aj úctu k živým, aj úctu k tomu, čo sme v živote dostali. Kde nie je úcta k mŕtvym, bude s veľkou pravdepodobnosťou pokrivkávať aj úcta k živým a životu. Doposiaľ sa kresťanstvu relatívne darilo zachovať schopnosť spomínať na mŕtvych a mať ich v úcte. Dokonca prosiť o pokoj ich duše, aj keď ich už dávno nevidíme medzi sebou, alebo sme ich ani nikdy nevideli a nepoznali.
Tradícia kresťanstva hovorí, že najviac môžeme pomáhať našim zosnulým modlitbou, ktorá je spojená s očisteným srdcom. Teda keď sme sa zriekli hriechu, vyznali ho, prijali odpustenie a sme ochotní kráčať dobrou cestou. Veríme, že modlitba takto disponovaného človeka môže byť osožná pre zosnulých, ale určite je osožná aj pre nás, ktorí sme ešte tu.
Prežívame čas, kedy si viac ako inokedy spomíname na zosnulých. Kto by chcel k tomu všetkému, čo tu bolo napísané pridať aj vyprosovanie odpustkov pre zosnulých, inštrukciu si môže prečítať tu:
