21. 7. 2024 – 16. nedeľa v cezročnom období
V dnešnom evanjeliu (Mk 6, 30-34) by som sa chcel zastaviť pri dvoch myšlienkach: ľudia, ktorí sú ako ovce bez pastiera, a výzva na odpočinok pre apoštolov.
Pastier a ovce, to bolo láskavé prirovnanie. Počuli sme to aj v dnešnom prvom čítaní. Dnes je pojem ovca a stádo oviec vnímané trochu inak, ale tak v Starom zákone, ako aj u Ježiša sú to pekné prirovnania. A aj keď už nie sme pastiermi, predsa sa stále vieme vžiť do toho, čo to znamená. Keď Ježiš videl ľudí okolo seba ako ovce bez pastiera, môžeme si predstaviť prvú fázu, keď si každá ovečka ide slobodne, nikto ju neokrikuje a nezaháňa. A to môže byť príjemná predstava. Vieme si však domyslieť aj druhú fázu: byť bez pastiera znamená väčšie riziko, že niektoré ovce nenájdu prístup k vode, niektoré nenájdu dobrú pastvinu, nemajú sa o koho oprieť, sú v oveľa väčšom nebezpečenstve… To už nie je až taká lákavá predstava.
Nielen Ježišovi pripadali vtedajší ľudia ako ovce bez pastiera. Ten pocit môžeme mať neraz aj my. Všimnime si však Ježišovu reakciu – začal ich učiť. A určite ich neučil vybrané slová alebo násobilku. Poznáme Ježišovo učenie – bolo to o živote, o nových postojoch, o Bohu, ktorý je láskou a z ktorého máme čerpať… Je to inšpirácia. Som presvedčený, že to platí stále. Nestačí čakať na to, kým niekto zmení pomery. Ale reakciou na pomery by malo byť, že sa učíme lepšie porozumieť svojej situácii, porozumieť svetu i ľuďom.
Ježiš pozval apoštolov, aby si išli oddýchnuť. Nakoniec nič z toho nebolo, ale premýšľať nad oddychom nie je zlé. My žijeme v dobe, v ktorej existuje celý priemysel zábavy a oddychu. Celé tímy profesionálov nám ponúkajú svoje služby, aby sme si oddýchli. A napriek tomu sa zdá, že oddýchnuť si nie je také jednoduché. Iste, sú ľudia, ktorí až tak prijímajú ponuku nových a nových zážitkov, až sa nám to môže zdať divné. Až sa môže zdať, že stratili zodpovednosť za to, čo sa deje doma. Ale je aj množstvo ľudí, ktorí oddychovať naozaj nevedia. A niekedy k nim možno patrí každý jeden z nás. Niekedy nevieme vypnúť hlavu, niekedy nám bráni v oddychu naše telo. Keď pozriete na internet, množstvo návodov na oddychovanie vám jednoznačne pripomenie, že s oddychom máme problém. Nájdete články, ktoré učia uvoľniť telo. Ale nájdete aj pripomienky niečoho základného, čo sme tiež zabudli – správneho dýchania, ktoré uvoľňuje. Alebo celkom vážne a dôležité články o organizovaní si svojho času.
Ja však toto všetko pripomínam preto, že práca i oddych sú aj duchovnými, teda spirituálnymi témami. Že sú to duchovné témy, sa dá dokázať na negatívnom – ak niekto vážne zanedbáva svoje zdravie, tak tým hreší. Ak niekto vážne zanedbáva správne využívanie svojho času, tiež tým hreší. Áno, dušu a telo nemožno oddeľovať. Aj telo, aj duša potrebujú starostlivosť. A malo by to byť v súhre. Ak sa však na to pozrieme pozitívne, téma oddychu je spirituálnou témou, pretože ide o hľadanie pokoja a radosti. A to veľmi súvisí s Božím dotykom, s tým, čo sa v našej viere spomína stále dokola.
Pred asi 20 rokmi na jednej českej televíznej stanici moderoval predpoveď počasia – pre mňa – zvláštny muž. Jeho predpovede vždy končili prianím: „Přeji vám slunce v duši!“ Vždy som sa nad tým pousmial ako nad niečím zvláštnym. Ale svoj účel to asi splnilo, pretože teraz, po tých rokoch, keď si na to spomeniem, tak sa tiež usmejem.
Nemusíme to povedať takto budhisticky, ale môžeme to tiež zakončiť prianím. Trochu viac kresťanským: Prajem vám, aby vaša práca i váš oddych boli na Božiu slávu.