28. 7. 2024 – 17. nedeľa v cezročnom období
Po 2. svetovej vojne bolo Rakúsko veľmi chudobnou a veľmi zničenou krajinou. Po vojne nastúpila nová vláda. Pamätným sa stal príhovor jej predsedu. Rakúšanom sa prihovoril približne takto: „Nemôžem vám sľúbiť viac chleba pre vaše deti. Nemôžem vám sľúbiť viac dreva na kúrenie. Jediné, čo vám môžem sľúbiť, je, že spolu to nejako prekonáme!“ Keď sa dnes pozrieme na Rakúsko, tak sa zdá, že sa to skutočne podarilo. A prísľub predsedu vlády dnes vyznieva ako jeden zo splnených politických sľubov.
Mne táto reč trochu pripomína dnešné evanjelium (Jn 6, 1-15). Tam sa tiež hovorilo o chlebe, ale aj spoločnom postavení sa k problému.
Je jasné, že aj táto epizóda o nasýtení zástupu je zaznamenaná, aby pripomínala Ježišovu veľkosť. Ale o to Ježišovi predsa nešlo. Počuli sme, že neprijal ponuku sedieť na kráľovskom tróne ani pokušenie byť lacným chlebodarcom. Jeho čin bol znamením, ktoré má ukazovať ďalej.
Pri hľadaní podstaty dnešného evanjelia si všímam, čo chcel Ježiš od apoštolov. Najprv začal reč s Filipom, potom aj s ostatnými. Vtiahol ich do premýšľania. Upriamil aj ich pozornosť na to, že ľudia sú hladní. Teda prvé, čo od nich chcel, bolo, aby premýšľali a videli problém. A aby hľadali riešenie. Úsmevné je, že apoštoli v prvej fáze dávali odpovede, aké počúvame aj dnes: „Malo by sa…“, „nedá sa to…“. Napriek týmto odpovediam sa však stali súčasťou hľadania riešenia. To nie je málo ani pre nás – byť schopní vidieť trápenia a problémy, premýšľať a hľadať, čo môžeme urobiť. A že je svet hladný aj po chlebe, ale aj po iných hodnotách, to vieme.
Druhé, čo chcel Ježiš od apoštolov bolo: „Usaďte ľudí!“ Znie to ako jednoduchý a praktický príkaz, ale oplatí sa trochu nad ním uvažovať. Ak sa ľudia usadia, znamená to, že si dopriali čas. Že sa nastavili na vnímanie toho, čo budú prijímať. Usadiť sa je vlastne opak chaosu. Či chceme či nie, aj my mnohé veci riešime narýchlo, v strese či napätí. Toto „usaďte sa“ môže byť pre nás výzvou k upokojeniu. Mnohí určite máme aj skúsenosť, že ak tlačíme na pílu, želané výsledky sa nedostavujú. Ale ak prestaneme tlačiť, občas nám prídu na myseľ i riešenia a aj výsledky. Usadiť ľudí i seba je výzvou aj pre dnešok.
Tretie, čo chcel Ježiš od apoštolov, bolo už len to, aby roznášali chleby a nakoniec pozbierali odrobiny.
Zdá sa, že najdôležitejší človek z dnešného evanjelia bol chlapec, ktorý mal vo svojej taške päť chlebíkov a dve ryby. Odkiaľ apoštol Ondrej vedel, že tento chlapec má pripravenú desiatu, to nevieme. Nevieme ani, či náhodou predsa nemali aj ostatní nejaké malé zásoby. Ale chlapec bol ochotný sa toho vzdať. Nepodľahol strachu, že bude hladný a aj tak tým nič nevyrieši. Ponúkol to málo, čo mal. Pokojne by som dnešné evanjelium označil za zázrak tohto chlapca.
O Ježišovi v liturgii hovorievame, že sa stal chlebom pre nás. Určite to nie je náhoda, že zanechal na svoju pamiatku chlieb a víno, ktoré označil ako svoje telo a krv. Chlapec z dnešného evanjelia sa svojou ústretovosťou tiež stal takýmto chlebom pre ostatných. A je to výzva aj pre nás – stávať sa chlebom pre iných, vedieť ponúknuť k dispozícii aj to málo, čo máme.