21. 12. 2025 – 4. adventná nedeľa
Kolegovia kňazi i ja používajú v tieto dni hlavne uši. Je to kvôli predvianočným spovedaniam. Spovedá sa viac ako po iné dni v roku. Intenzívne som teda počúval pomerne dosť ľudí.
Neprezradím žiadne tajomstvo a ani nikomu nespôsobím prekvapenie, keď poviem, že ľudia sú sklamaní. Niektorí politikou, niektorí ekonomikou, niektorí zdravotníctvom, niektorí vlastnými deťmi… Všeobecne povieme, že sme sklamaní dnešnou dobou. Dobu však robia ľudia. Nakoniec to sklamanie je predovšetkým sklamaním z ľudí.
V evanjeliu sme si mohli všimnúť Jozefa (Mt 1, 18-24). Asi si predstavoval svoju rodinu, svoj vzťah s Máriou, spoločný život… A zrazu prišlo sklamanie. Niečo, čo nečakal. Podľa vtedajšej kultúry a zákonov mal možnosť poslať tehotnú Máriu preč. Ale bolo to niečo iné, ako je to dnes. Na Máriu by všetci ľudia celý život poukazovali. Ale čo je horšie, Mária by prišla – asi celoživotne – o existenčné zaistenie. Pretože to podstatne zabezpečoval práve manžel. Jozef pravdepodobne mohol podľa vtedajšieho práva dokonca nechať Máriu ukameňovať – čo sa už v Ježišových časoch nerobilo, ale stále to bolo možné. Jednoducho Mária bola odkázaná na Jozefove rozhodnutie. Práve toto rozhodnutie malo silu radikálne zmeniť jej život.
A Jozef? Písmo hovorí, že bol spravodlivý. To však neznamená, že by chcel využiť právne možnosti. On hľadal možnosť, ktorá Márii najmenej ublíži.
A to je inšpirujúce i silné. Všetci sme odkázaní na iných. Žijeme spolu a naše rozhodnutia nutne, viac či menej, ale predsa ovplyvňujú životy iných. Vianoce sú krásna príležitosť opäť si pripomenúť, že k sebe patríme, že sa potrebujeme, že sme spolu. Ale nejde len o okamih krásnych spoločných chvíľ. Oveľa viac ide o pripomienku toho, že patríme k sebe nielen vo sviatočných chvíľach, ale že naše rozhodnutia – aj v maličkostiach – sa významne podpisujú aj na životy iných. Stále, nielen cez Vianoce. To je prvá vec, ktorú nám môže dnešné evanjelium pripomenúť.
Druhé, čo si môžeme na dnešnom evanjeliu všimnúť, je Jozefovo hľadanie rozhodnutia. Zdá sa, že to bol racionálny človek; racionálne hľadal možnosti, ako situáciu riešiť a neublížiť. Predsa však riešenie prišlo v sne. Nie v tvrdej racionalite. Sen, ktorý prináša riešenie – to by sme dnes nazvali skôr riešenie z podvedomia.
Sú ľudia, ktorí apelujú na to, že by sme mali viac používať rozum, keď sa rozhodujeme. A čiastočne majú pravdu. Rozum a racionalita sú veľké a dôležité dary. Sú ľudia, ktorí naopak tvrdia, že by sme pri rozhodnutiach mali používať srdce. Teda hlas podvedomia. Aj oni majú čiastočne pravdu. Srdce či podvedomie, ak mu necháme dostatočný priestor času a pokoja, vie priniesť riešenia, ktoré racionalita neodhalí. Osamotený rozum môže priniesť riešenia, ktoré sú logicky správne, ale nie sú citlivé. Osamotené srdce môže priniesť riešenia, ktoré sú príjemné, ale nie správne z dlhodobého hľadiska. Potrebujeme oboje. Potrebujeme zapojiť rozum i srdce, mať oboje v harmónii. Premýšľať i cítiť. Biblia a kresťanstvo nám však k tomu pridávajú tretí rozmer – hľadať, čo je správne. Správne pre budúcnosť, pre iných. Správne pred Bohom. Aj toto nám môže pripomenúť Jozefov príbeh.
A aj toto nám môžu pripomenúť blížiace sa Vianoce – hľadať rozumom, srdcom, ale aj s ohľadom na to, čo je naozaj správne. Naša doba, ktorá mnohých sklamala, to veľmi potrebuje. Aspoň ja som o tom presvedčený.