V pôstnom období si viac ako inokedy môžeme uvedomiť, že k liturgii patrí aj ticho. Nie je to hluchý čas, práve naopak, je to dôležitý čas. Aj ticho je modlibou.
Pri sv. omši máme niekoľko tichých miest:
1. ticho je po výzve uznať svoje hriechy. Vedy si máme pripomenúť, čo nás mrzí na našom správaní, nastaviť sa na ľútosť.
2. krátky okamih ticha je po prvej výzve Modlime sa. Tam by sme si mali pripomenúť, za čo sa sv. omšou modlíme.
3. okamih ticha – tiež krátky – má byť po prečítaní evanjelia. Toto ticho slúži na to, aby v nás dozneli myšlienky z evanjelia.
4. okamih ticha je po príhovore kňaza, teda po kázni – tiež slúži na to, aby v nás doznievali myšlienky, ktoré sme počuli.
5. okamih ticha je pri premenení, keď kňaz dvíha hostiu a kalich. Vtedy môžeme len v tichosti pozerať na eucharistiu, prípadne si môžeme povedať napr. Pane Ježišu, zmiluj sa nado mnou hriešnym. Alebo niečo podobné.
6. okamih ticha môže byť po prijímaní. Slúži na našu vlastnú modlitbu, alebo len na spočinutie v tichu.
Spočinúť v tichu – to predsa potrebujeme aj v bežnom živote. Ustáť ticho, to je potrebné pri mnohých terapiách, ale aj pri bežnom čakaní na čokoľvek. Ticho však nie je len vypnutie vonkajších zvukov. Je to nastavenie vnútra. Potrebné a ozdravujúce nastavenie vnútra.
Ticha sa nebojme. Už len byť v tichu, vnímať Božiu prítomnosť, nechať usadiť sa našim myšlienkam – to je všetko veľmi dôležité. Z dejín je veľmi známy príklad sedliaka, ktorý sa denne po skončení práce zastavil v kostole a len kľačal a kľačal pred svätostánkom. Raz sa ho arský farár – sv. Ján Mária Vianey – spýtal, čo vlastne v tú chvíľu robí. On odvetil: „Len sa pozerám na Neho a On sa pozerá na mňa.“ To je príklad tzv. kontemplatívnej modlitby, uvedomovania si Božej prítomnosti. Takáto modlitba či vnímanie Božej prítomnosti nás vie naplniť pokojom.
V pôste máme naozaj viacero možností na prežíavanie ticha. O nedlho sa pôjdeme pokloniť k Božiemu hrobu. To je čas na zostrvaní v tichu. Máme adorácie a pobožnosti. To je tiež čas, kedy chceme spočinúť v tichu, vnímať ho a prežívať v ňom Božiu prítomnosť.