24. 5. 2026 Zoslanie Ducha svätého
Sviatok zoslania Ducha Svätého má tendenciu zapadnúť medzi bežné nedele. Je to akoby „len“ posledná nedeľa veľkonočného obdobia. Jej veľkosť možno umocňuje deviatnik k Duchu Svätému, ale inak je to len jeden deň, jedna z nedieľ. Pritom ide o jeden z najväčších sviatkov. Pre mňa je rovnako dôležitý ako samotná Veľká noc. Keby nebolo zoslania Ducha Svätého, teda keby sa Ježišov duch neuchytil v apoštoloch, neskôr v mnohých ľuďoch celými dejinami, potom by Ježišov príbeh bol dávno zabudnutý.
Slávime teda zoslanie Ducha Svätého. Ale nielen na apoštolov tých čias, ale slávime a pripomíname si pôsobenie tohto Ducha v mnohých našich predkoch a veríme, že bude pôsobiť aj v nasledujúcich generáciách.
Skúsim sa dotknúť nenápadného úkonu, ktorý Ježiš urobil, keď povedal, nech apoštoli prijmú Ducha Svätého. Dýchol na nich. Zvláštne gesto.
Neuvedomujeme si – zväčša – že dýchame. Keď však prídu problémy a sklamania, neraz povieme, že to potrebujeme predýchať. Nemyslíme tým nejaké dychové cvičenie. Myslíme tým čas na vyzretie či usadenie bolesti. Keď sme vo veľkom fyzickom i psychickom strese a príde k nám záchranár, zväčša počujeme: „Dýchaj pokojne a zhlboka“. Záchranári a krízoví interventi vedia, že dýchanie upokojuje a okysličuje telo i mozog, ktorý potom môže vydávať pokojnejšie signály. Viacerí viete, že pri mnohých druhoch športu je dôležitá nielen námaha, ale aj dýchanie. A niektorí viete, že pokojné dýchanie pomocou bránice je súčasťou relaxácií i viacerých meditačných techník. A v neposlednom rade slová „dýchať“ a „duch“ majú rovnaký slovný základ nielen v slovenčine, ale v mnohých iných jazykoch. Veľmi úzko spolu súvisia.
To všetko neznamená, že prijať Ducha svätého sa dá pomocou nejakej techniky dýchania. To nie. Ale samotné dýchanie je veľmi dobrým náznakom toho, čo Ježiš myslel pod Duchom Svätým. Už len princíp upokojenia v strese a v strachu, ale aj princíp oživenia funkcií mozgu alebo oživovanie a prítomnosť samotného života…, to všetko sú veľmi dobré náznaky toho, o čo ide pri Duchu Svätom.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého nám môže pripomenúť, že nie vždy ide o našu snahu a námahu. Aj pre apoštolov to bol dar. Nezískali Ducha Svätého svojím výkonom. V kostole neraz môžeme mať pocit, že počúvame motivačné slová: nehreš, skús to inak, musíš to inak,… Také slová môžu byť dôležité. Ale akoby odvrátená tvár tejto mince je pasívna: Prijmi. Nečakaj, že sa priblížiš k Bohu, keď sa zmeníš. Pusti ho do vnútra a On ťa zmení. Nie je to len o našej námahe.
I keď trochu áno – niektorí kazatelia používajú príklad jamy vyhĺbenej v piesku na brehu mora. Ak chceme, aby voda zostala aj po odlive, musíme vyhĺbiť v piesku jamku. Tam voda zostane. Ak si postavíme namiesto jamky z piesku hrad, tak ten voda spláchne. Naša časť námahy je snažiť sa byť takouto jamkou, snažiť sa prijať Božieho Ducha. Sv. Augustín hovoril, že všetko, čo prijmeme, je podľa našej miery. Teda že sme schopní prijať toľko, ako to umožňuje naša dispozícia.
Druhý rozmer z dnešného evanjelia, ktorého by som sa rád trochu dotkol, je veta: „Prijmite Ducha Svätého; komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú mu zadržané!“ Zväčša sa to vykladá ako základ sviatosti zmierenia. Ako poslanie pre spovedníkov, ktorí nemusia všetko rozhrešiť. Ak to však pojmeme trochu širšie, tak tu Ježiš vlastne hovoril o jednom z darov Ducha. O dare rozlišovať. Rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. Čo treba integrovať a čo zamietnuť. Darom Ducha je uzdravovať vzťahy zaťažené vinami. Dobre rozlišovať nie je vôbec jednoduché. A v našej dobe absolútnych vlastných právd už vôbec nie. Nie je ľahké rozlíšiť, ktoré slová skôr rozdeľujú a ktoré viac budujú. Nie je ľahké rozlíšiť, ktoré motívy sú dobré aj do budúcnosti a ktoré takmer s istotou musia priniesť problémy. Nie je ľahké pomenovať, čo vlastne naozaj potrebujeme a ako to dosiahnuť…
Dobre rozlišovať je však uzdravujúce. Veľmi to potrebujeme.
Dnes prosíme o Ducha. O Ježišovho Ducha. Chceme sa mu otvoriť, aby na nás pôsobil a premieňal nás. Chceme, aby nás naučil rozlišovať spôsobom, ktorý prináša uzdravenie do našich vzťahov i životov.