21. 6. 2026 – 12. nedeľa v cezročnom období
V jednej mojich z predchádzajúcich farností obec robila množstvo akcií, na ktoré ma pozývali. Jednou z nich bolo aj pravidelné kladenie vencov na počesť ukončenia 2. svetovej vojny. Vždy mi tam dali aj možnosť povedať pár slov. Spomínam si, že pre niektorých bolo zvláštne, že na takejto akcii hovorí kňaz. Pre mňa bol dôvod prihovoriť sa jednoznačný: musíme si pripomínať a pamätať, aká je vojna zlá a ako sme jej schopní. To preto, aby sme sa pokúsili byť pozorní a aby sme zamedzili podobným snahám dnes.
Takéto akcie sa konajú stále, nielen v spomenutej farnosti. Robia ich školy, verejná správa,… Ak by ste však namietali, že to aj tak nepomohlo, tak máte pravdu. Ale súčasne nemáme príliš veľa možností. Oživovanie pamäte je jednou z nich. Aj keď to úplne nepomohlo, len cez pripomínanie si toho, čo bolo – dobrého i zlého – máme nádej, že sa poučíme a budeme pozornejší.
Nejde však len o spoločnú pamäť ľudstva, ale aj na našu osobnú pamäť. Všetci sme zažili veci, ktoré je dobré si pamätať a oživovať, pretože sme tam spoznali, čo je dôležité a hodnotné. Často sa takéto precitnutia udiali práve na základe zlých udalostí – a my sme si uvedomili, čo v živote nechceme stratiť, na čom záleží, za čo sme vďační…
Keď sme počúvali v dnešnom evanjeliu Ježišove slová, že apoštoli majú hlásať zo striech to, čo počuli, môže nám to pripomenúť práve tieto podstatné skúsenosti nášho života. Apoštoli si to nemajú nechať pre seba. Rovnako my by sme nemali zabudnúť a stratiť to, čo je hodnotné. To je prvá výzva, ktorú nám môže dnešné evanjelium sprostredkovať.
Minulý týždeň sme počúvali, ako Ježiš rozposlal apoštolov, aby išli, uzdravovali, kriesili a hlásali príchod Božieho kráľovstva. Vzápätí im Ježiš hovoril, že to nebude také víťazné – že prídu prenasledovania, odmietnutia, rozdelenia… Dnešné evanjelium je pokračovaním a Ježiš v ňom 3 krát hovorí: „Nebojte sa!“ Najprv, aby sa nebáli ľudí; potom, aby sa nebáli bolesti; a nakoniec aby sa nebáli, že nič neznamenajú.
Dôvody na strach sú aj dnes. A nie je ich málo. Ak sa niekto tvári, že strach nemá, tak mu to prajeme, ale celkom to nebude pravda. Reakcie na strach sú rôzne. Niekedy práve to tvárenie sa, že nič nie je dôvodom na strach, inokedy agresivita, inokedy stiahnutie sa do seba a svojho sveta… Jednoducho prítomnosť strachu ovplyvňuje naše správanie. Okrem Ježišovej výzvy „Nebojte sa!“ zaznelo dnes v evanjeliu aj posolstvo o našej hodnote. Pred Bohom sme dôležití, aj keď nemáme príliš veľa úspechov. To môže byť druhé posolstvo z dnešného evanjelia: sme dôležití a cenní, aj keď máme milión dôvodov na strach a nemáme úspechy.
Všetci vieme, že strach nie je dobrý radca. Nie je to dobrý motív na konanie. Biblia nás učí, že ani strach z Boha nemá byť dôvodom na naše konanie. Nie strach, ale láska. Láska k Nemu. Ak to premietneme do nášho života, tak to znamená, že je lepšie konať z lásky a láskavo. Nie zo strachu. To vidím ako tretie poučenie z dnešných evanjeliových slov. Konať veci s láskou a z lásky. Z lásky ku svetu, k ľuďom, k Bohu.
Napriek všetkým opodstatneným dôvodom na strach v našom svete prajem nám všetkým, aby sme dokázali konať veci s láskou a z lásky.