Misijná nedeľa v tomto roku (23. 10. 2016) bola pre nás v Lúke a Hrádku aj možnosťou započúvať sa do slov diakona z Indie Robina Josepha. Prišiel k nám preto, že má v Lúke priateľov. Robin študoval na Slovensku, je rehoľníkom Spoločnosti Božieho slova – teda rehole verbistov, ktorí chodia na misie po celom svete. Robin, napriek tomu, že je Ind, hovoril zrozumiteľne po slovensky. Na diakona bol vysvätený len pred ôsmimi dňami.
Oslovilo ma, keď v osobnom rozhovore hovoril o svojej rodnej obci. Žijú tam spolu hinduisti, moslimovia a kresťania. Ale všetci, bez ohľadu na náboženstvo, sa chystajú na jeho prvú sv. omšu v rodnej obci. Stáročia žijú v pokoji ako jedna rodina. Je to pre mňa veľmi dôležitá výpoveď o možnosti žiť spoločne a v pokoji, hoci môžeme svet vnímať a vysvetľovať rozdielne. Dôležitá výpoveď v dnešnom rozdelenom i ustráchanom svete. Že by ľudskosť vedela byť presa len (aspoň niekde) silnejšia ako všetko, čo nás rozdeľuje?
Kiež by to tak nebolo len v Robinovej dedine, ale na celom svete. Aj u nás.
Robinovi na jeho ceste za kňazstvom a ceste do misií želáme, aby nikdy nestratil tie najzákladnejšie cnosti: vieru, nádej a lásku. Aby dokázal ľudí spájať.
Na obrázku je Robinovo diakonské oznámenie.
Peter Cibira