V Hôrke nad Váhom sa tešíme z nie celkom bežného javu: za organom sa striedajú mladé organistky. Adriku Krchovú, Natáliu Gondárovú a Máriu Košnárovú by nám mohli nejedna farnosť a nejeden kostol závidieť. To všetko je predovšetkým vďaka dlhoročnej organistke a vedúcej zboru, ale aj organizátorke viacerých akcií JUDr. Soni Mojtovej Štěrbovej. Ona sama si sadla za klaviatúru v kostole ako dievča a teraz pripravuje svoje nasledovníčky. Za všetok jej čas, energiu, trpezlivosť i hľadanie nových nápadov jej patrí veľká vďaka.
Nevšedný fenomén mladých nadaných organistiek nechceme obísť ani na tejto stránke. A tak sme naše mladé organistky poprosili, či by odpovedali na šesť rovnakých otázok. Veľmi sa im nechcelo, ale nakoniec súhlasili. Otázky pre ne zostavila Soňa Mojtová Štěrbová a boli to tieto:
1. Prezraď v skratke niečo o sebe, koľko sa venuješ hudbe, ako dlho hrávaš na sv. omšiach?
2. Čo pre Teba znamená môcť hrať na svätých omšiach?
3. Aký hudobný nástroj ešte ovládaš? Aký by si chcela ešte ovládať?
4. Zaujali Ťa nejaké piesne, ktoré hrávaš obzvlášť rada?
5. Venuješ sa hre na organ a spievaš v speváckom zbore. Čo Ťa baví viac, hrať na hudobný nástroj alebo spev?
6. Chcela by si niečo na záver odkázať čitateľom?
Odpovede našich organistiek uvádzame bez očíslovania, ako súvislý text:
Moje meno je Adriana Krchová. Mám 12 rokov, bývam v Hôrke nad Váhom ako aj v Hrádku. Hudbe sa venujem približne dva roky. Na svätých omšiach hrávam od Vianoc v roku 2013. Vtedy som prvý raz zahrala pesničku „Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám“. A od vtedy ma moja učiteľka organu Sonička Štěrbová zapája na svätých omšiach.
Hrať na sv. omšiach pre mňa znamená to, že sa môžem podeliť s ostatnými s hudbou, ktorú zahrám. Ja si myslím, že to každého poteší, pretože hudba je umenie. A nepoteší to len ľudí, ale aj Boha.
Okrem organu hrám na flaute, ale viac hrám na organe :-). Vždy som chcela ešte hrať na akordeón a na lesný roh. Tieto dva nástroje ma vždy lákali.
Všetky piesne čo hrávam, sú pekné. Ale najviac ma zaujala – nielen rytmom, ale aj slovami – pieseň „Celá krásna si Mária“.
Baví ma aj spievať, aj hrať na organ. Všetko to potrebuje čas. Na organ potrebujem vedieť noty a akordy. Na spev sa musím naučiť slová, výšky a melódiu. Musím sa snažiť a nemôžem sa hneď vzdať. Všetko ide, keď sa chce.
Môj odkaz čitateľom: Tí, čo toto čítajú, sa asi zaujímajú tak o cirkev ako aj o hudbu. Každý môže hrať na nejaký nástroj a spievať, ale musí mať hudobný sluch. Musíte sa tomu venovať a hlavne vás to musí baviť.
Volám sa Natália Gondárová, mám 11 rokov, bývam v Hôrke nad Váhom. Na klavíri hrám 3 roky, študujem Základnú umeleckú školu Juraja Kréna v Novom Meste nad Váhom. Na organe hrám rok. Hrať na hudobný nástroj ma veľmi baví.
Hrať na svätých omšiach pre mňa znamená vzdať úctu Pánu Bohu.
Hrám na flautu, klavír, organ a trocha aj na gitaru. Zaujali ma tiež husle.
Moja obľúbená pieseň je „K Márii voláme“.
Hrať na hudobný nástroj ma baví viac, ako spievať.
Môj odkaz pre čitateľov je: podľa mňa má každý talent na niečo.
Volám sa Mária Košnárová. Mám 15 rokov. Pochádzam z Hôrky nad Váhom, kde aj žijeme a chodím spievať do speváckeho zboru. Hudbu mám veľmi rada už odmalička. Už ako 5 ročná som na klavíri vedela zahrať niektoré piesne a k nim si aj zaspievať. Môj talent som začala rozvíjať v ZUŠ, ktorú som po 8 rokoch absolvovala. A teraz hrám na klavír už 9. rok. Chcem sa naučiť hrať aj na ďalšie hudobné nástroje. Na svätých omšiach hrám už viac ako rok.
Hrať na svätých omšiach znamená pre mňa veľa. Nie každý má túto možnosť a nie každý vie hrať a spievať. Preto si to veľmi vážim a robím to rada.
Okrem organu ešte hrávam na gitare. Ale tú sa ešte len učím. Rada by som sa naučila hrať na flautu – priečnu, altovú a ukulele.
Na organe hrávam najradšej vianočné piesne a z cezročných „Bože plný láskavosti“, „Tie šaštínske zvony“ – pretože sú také melodické a Vianoce mám obzvlášť rada. Na gitare hrávam rada „Anjel z neba“. A mám aj obľúbené čo spievam: „Nohy jeleníc“, „Toto sú dni Eliáša“, „Až do konca dní“.
Neuvažujem nad tým, či radšej hrám a či spievam. Skôr si myslím, že by to človek mal robiť so srdcom. A je to potom aj vidieť. Mám veľmi rada aj jedno, aj druhé. Človek sa cíti tak spokojne, keď vie, že niečo má rád a čo ho baví, mu aj ide.
Môj odkaz čitateľom: Iba toľko, že spev a hranie je moja najväčšia záľuba. Každý človek by mal robiť niečo, čo ho baví a na čo mu dal Pán Boh talent. 🙂
A na záver aj našim mladým hudobníčkam patrí veľká vďaka: za odvahu sadnúť si prvý raz verejne v kostole za organ, za čas prípravy i čas na svätých omšiach. A v neposlednom rade za ich odpovede na túto malú anketu.
Peter Cibira