V roku 1978 prebehla voľba pápeža, pri ktorej bol zvolený Ján Pavol I. Vlastným menom sa volal Albino Luciani. Bol to skromný, rozhľadený a vtipný človek. Na pápežskom stolci však bol iba 33 dní, potom zomrel. Keď ho zvolili za pápeža a kardináli mu blahoželali, jednému z nich povedal: „Dnes ráno sa mi ani nesnívalo, čo sa so mnou večer stane.“
Túto vetu môžeme pokojne použiť aj na začiatok roka. Ak sa v spomienkach vrátite k Novému roku vlani, určite nájdete mnoho udalostí, ktoré ste si na začiatku roka nepredstavovali, ale život ich aj tak priniesol. Niekedy sú to ťažké prekvapenia, ale niekedy aj pekné. Tak to určite bude aj v nastávajúcom roku. Nedokážeme si vysnívať a predstaviť, s čím všetkým za ten čas príde život k nám.
Na začiatku roka cirkev slávi sviatok Panny Márie Bohorodičky. Zdanlivo akoby sa to nesúviselo s Novým rokom. Ale to skutočne len zdanlivo. Ak by sme chceli, tak podobnosť nájdeme už v tom, že ani Panne Márii sa nesnívalo, čo sa jej stane. Prijatie Božieho Syna nebol jej plán. Prišlo to.
Podstatnejšie však je, že nám to chce na začiatku roka pripomenúť, že sme zahrnutí priazňou. Rovnako ako ona. Aj keď nevieme, čo všetko príde, predsa môžeme dúfať, že Božia priazeň nám nechýba a nebude chýbať.
Mária bola matkou. Vychovávala svoje dieťa, učila ho reč, učila ho milovať, mať súcit, upratovať si, pripravovať jedlo. Zväčša si to predstavujeme tak, že Ježiš bol Boží Syn, a tak mal všetky vlastnosti už dané. Ale je dobré úplne normálne a prakticky si predstaviť, ako sa od Márie a Jozefa učil základným životným návykom. Mária bola matkou, ktorá ho sprevádzala nielen detstvom, ale aj na jeho krížovej ceste a v okamihoch zomierania. Je celkom prirodzené, že po celé stáročia kresťanstva Máriu vnímali mnohí ľudia ako tú, ktorá je s nami, ako našu matku. Preto je aj patrónkou Slovenska. To je ďalší dôvod, prečo si na Pannu Máriu spomíname práve na začiatku roka.
Pápež František pred rokom rozoberal vo svojom príhovore materskú črtu Panny Márie. Vyslovil zaujímavú predstavu sveta bez matiek. Taký svet by bol cynickým svetom, bez vzťahov. V takom svete by sa ľudia stali len nástrojmi a prostriedkami na použitie. V takom svete by sme nutne zostali opustení. Aj toto si môžeme pripomenúť na začiatku roka. Nevstupujeme do neho bez väzieb, bez vzťahov. Nie sme ani opustení, ale ani takí, ktorí by mali pristupovať cynicky k svetu. Dostávame a mali by sme dávať.
Dôležité je i to, ako je v dnešnom evanjeliu (Lk 2, 16-21) vykreslená Panny Mária. Dávame jej vznešený titul Bohorodička. Ale vo Svätom písme toho veľa nenahovorila. Nepotrebovala sa prezentovať. V dnešnom evanjeliu počúva pastierov a všetko si ukladá do svojej mysle. Chráni to a premýšľa nad tým. Mohli by sme to pomenovať jedným slovom – je koncentrovaná. Nech príde v nastávajúcom roku čokoľvek, toto je dobrý postoj.
Na začiatku roka môžeme snívať. Ale celkom tým neovplyvníme, čo príde. Od toho, čo príde, je však podstatnejšie to, akými chceme byť, na čo sa skoncentrujeme. Nie sme opustení, nie sme bez priazne, nie sme bez vzťahov. Ak sa nám toto podarí vnášať do prichádzajúceho roka, potom je to ten najlepší odrazový mostík k zvládaniu všetkého, čo príde.
Peter Cibira