Evanjelium dnešnej nedele si žiada trpezlivosť (Jn 9, 1-41). Je dlhé. Ale súčasne je to neskutočne krásny príbeh a dialógy o slepote a schopnosti vidieť.
Samotný zázrak uzdravenia slepého od narodenia Ježišom je tu opísaný niekoľkými vetami. Fyzická slepota človeka z evanjelia je len akýmsi odrazovým mostíkom k tomu, aby nám evanjelium naznačilo mnoho ďalších druhov slepoty.
Keď sa apoštoli pri pohľade na nevidiaceho zamýšľali, kto zhrešil, ukazovali, že vidia v intenciách vtedajšieho sveta: Ak je tu nejaké nešťastie, nutne musí byť postihom za nejaké nesprávne konanie, teda za prehrešenie sa. Nevedeli vidieť veci inak, hoci to nebolo správne videnie.
Slepcovi susedia nevedeli rozpoznať, či je tento uzdravený ich susedom. Ako je to možné? Málo si ho všímali? Nedával im predtým dôvod, aby si ho zapamätali? Ťažko povedať, ale aj toto naznačuje problém videnia – možno problém videnia toho, čo nechceme vidieť, alebo toho, z čoho nemáme práve osoh.
Rodičia uzdraveného boli zas paralyzovaní či zaslepení strachom. Aj im rozumieme a chápeme ich. Nič to však nemení na fakte, že boli zaslepení.
Evanjelium sa najviac a zjavne vedome zaostruje na slepotu farizejov a zákonníkov. Čo ich to vlastne oslepilo? Túžba vládnuť, mať veci pod kontrolou? Túžba vlastniť pravdu a všetko prispôsobiť tej svoje pravde? Nenávisť k Ježišovi?
Preniesť to na naše časy vôbec nie je zložité. Nie sme aj my často, príliš často oslepení a zajatí tým, ako myslia ľudia okolo? Nie sme často slepí voči tomu, čo nie je príťažlivé a neprináša nám priamy zisk? Nie sme – dokonca i pri blízkych ľuďoch, dokonca pri vlastných dospievajúcich deťoch – oslepení strachom niečo povedať? Nie sme – ako farizeji a zákonníci – často oslepení túžbou mať všetko pod kontrolou, dokazovaním svojej pravdy?…
Som presvedčený, že na podobné otázky sme aj zvyknutí. V rôznych podobách ich môžeme nájsť v médiách, v článkoch psychológov, ale niekedy nám ich pripomenú aj najbližší. Avšak cieľ dnešného evanjelia vidím nie v otázkach, ale skôr v túžbe. V túžbe dobre vidieť. Postupne, znovu a znovu hlbšie, ale hlavne dobre. To môže byť aj naša skromná modlitba k Bohu: Nech nám dopraje dobre vidieť.
Peter Cibira