9. 6. 2024 – 10. cezročná nedeľa
Istý český vysokoškolský pedagóg hovoril o tom, že si všimol zvláštny zákon: keď hovoríme o iných, vieme povedať veľa príbehov o tom, ako nám ublížili, ako nás nepochopili. Keď však hovoríme o sebe, hovoríme predovšetkým o tom, čo sme dobré urobili či chceli urobiť. A tak je v našich rečiach prítomné dobro, ktoré niekomu pripisujeme. Ale zostáva tu veľa zla, za ktoré nikto nechce prebrať zodpovednosť[1].
Tento pedagóg trochu iným spôsobom pomenoval to, čo je odvekou otázkou ľudstva: „Kde sa berie zlo?“
Všetci máme so zlom skúsenosť. Niekedy sa vieme obrniť, usmiať a ideme relatívne pokojne ďalej aj napriek všetkému zlu. Inokedy nás zlo valcuje, stávame sa depresívnymi či nervóznymi a agresívnymi. Každopádne zlo tu bolo, je a bude. A my ho budeme vždy nejako pomenúvať a niekomu pripisovať.
Dnes sme v liturgii počuli o troch vyšetrovaniach či pomenovaniach zla. V 1. čítaní (Gn 3, 9-15) sme počuli dávny príbeh o prvotnom hriechu. Ten príbeh – že v raji bol strom, z ktorého prví ľudia nemali jesť ovocie – nám chce povedať, že človeku nestačí ľudská prirodzenosť, aby nerobil chyby a zlo. Niektoré veci jednoucho nemáme robiť, ale my ich robíme. Prví ľudia – keď urobili, čo sa nemá – sa chceli skryť. Nielen za kríky, ale predovšetkým za výhovorky. Adam sa vyhovára na Evu, ale aj na Boha. Veď predsa tú ženu mu dal Boh. Eva sa vyhovára na hada. Asi všetci máme sklon aj k takejto reakcii, ak niečo pokazíme.
V 2. čítaní (2 Kor 4, 13-5,1) Pavol reaguje na obvinenie, že údajne nehlása Ježiša Krista, ale seba. Jeho reakcia je, že napriek všetkému utrpeniu a obvineniam ide ďalej, veď má nádej na väčšiu odmenu, ako je sláva u ľudí.
V evanjeliu je Ježiš obvinený, že sa zbláznil. Prichádza za ním prvá skupina jeho príbuzných, aby ho odviedli. Oveľa vážnejšie však je, že v Kafarnaume bola „kontrola z najvyšších miest“, teda farizeji z Jeruzalema, ktorí prišli skontrolovať tohto kontroverzného učiteľa. A ich výrok je démonizujúci. Tvrdia, že Ježiš robí svoje dielo pomocou satana. To je veľmi nepríjemné. Dôvera voči ľuďom, ktorí sú obviňovaní z konania zla, sa obnovuje len veľmi ťažko. Ale čo bola Ježišova reakcia? Pozrel na ľudí okolo seba a vyhlásil, že kto plní Božiu vôľu, ten je jeho bratom, sestrou i matkou. Teda jeho reakcia je v pohľade na to, čo treba robiť ako dobré, a v pohľade na tých, ktorí sa o to snažia.
Zlo obklopuje i nás. I nás môžu ľudia označiť nálepkami, ktoré podkopávajú dôveru voči nám. Ježiš však môže byť inšpiráciou. Niekedy nedokážeme zmeniť názory ľudí, niekedy nedokážeme odstrániť zlo. Ale môžeme sa zamerať na to, aby sme napriek všetkému hľadali a konali dobro.
Mnohí ste počuli o slovenskom kňazovi Antonovi Srholcovi. Mal ťažký život. Prenasledoval ho socialistický režim, poslali ho do baní v Jáchymove dolovať urán takpovediac holými rukami. Neskôr mu dali štátny súhlas na vykonávanie kňazskej činnosti, potom mu ho znova vzali. Keď režim padol a nastala nová doba, vlastná Srholcova cirkev mu nedokázala prejaviť dostatočnú dôveru. Ale aj tak si tento človek zapísal: „Viem, že svet bude lepší, keď budem ja lepší!“ Zlo okolo neho ho nezlomilo.
Napriek všetkému zlu okolo nás máme jednu dobrú správa. Oplatí sa pripomínať si ju. Tou správou je, že dobro víťazí! Veď napriek všetkým chybám a zlobe ľudstva v celých dejinách predsa sme stále tu. Napriek všetkým chybám, pomalému tempu zlepšovania, svojvôli…, mnohé veci sa posunuli a posúvajú k lepšiemu. Majme toto poznanie a presvedčenie v sebe, aj keď by sa nám zdalo, že sa všetko rúti.
[1] Zdeněk Pinc