11. 5. 2025 – 4. veľkonočná nedeľa
Slávime nedeľu Dobrého pastiera. Prirovnať Ježiša k pastierovi môže byť pre nejedného dnešného človeka už cudzia metafora. Ešte menej konformne nám môže znieť, keď sme označení ako stádo a ovce. Spôsob života sa totiž výrazne zmenil.
Ale aj ak by sa nám tieto prirovnania zdali cudzie, som presvedčený, že vieme rozpoznať ich podstatu a posolstvo. Mnohí máme nejaké domáce zvieratko. Keby sme ho aj nemali, vieme si predstaviť, že ten, kto ho má, ten sa oň stará, musí byť rozumný a musí predchádzať problémom, má ho rád. To všetko sú vlastnosti „dobrého pastiera“.
Nemôžem nespomenúť symboliku – pre mňa veľmi silnú. Slávime Nedeľu Dobrého pastiera a je to prvá nedeľa, keď máme nového pápeža. Jeden z pápežských titulov je aj „najvyšší pastier“. Prajeme pápežovi Levovi, aby bol skutočným pastierom – aby vedel nájsť správne slová, správne riešenia problémov, aby vedel svet posúvať k lepšiemu. Prajeme mu to a môžeme sa za to modliť.
Ak však myslím na najvyššieho pastiera, ale aj na všetkých pastierov cirkvi, nemôžem obísť svet. Aj svetským lídrom prajeme, aby boli starostliví, aby mysleli na spoločné dobro, na dobro z dlhodobého hľadiska. Prajeme si to a prajeme to aj im. Tiež sa za to môžeme aj modliť.
Ak myslím na lídrov v politike, v ekonomike, v informáciách, nemôžem obísť celé ľudstvo. Prajeme si, aby ono vedelo spolu vychádzať, aby hľadalo dobré riešenia všetkých problémov. Pred časom veľký mysliteľ 20. storočia Martin Heidegger napísal, že „človek je pastier bytia“. Myslel pritom na zvláštne postavenie človeka v evolúcii a videl, že človek sa má starať ako dobrý pastier o okolitý svet. Nie je len jeho užívateľom, ale má byť jeho pastierom.
Doposiaľ som hovoril o druhých – o pápežovi, o predstaviteľoch cirkvi, o svetských predstaviteľoch a všeobecne o ľuďoch. Čo si však môžeme odniesť my?
Za premýšľanie stojí, čo opisujú viacerí pútnici a turisti v Izraeli. Tam je stále možné vidieť aj klasický pastiersky spôsob života. Viacerí turisti boli fascinovaní, keď videli, ako pastieri priviedli svoje stáda k vode. Pastieri sa vôbec netrápili, že ovce z jednotlivých stád sa premiešali, spolu si ľahli a odpočívali. Ale potom, keď pastier vstal a zavolal, jeho ovce sa postavili a išli za ním. Ovce vedia rozpoznať hlas svojho pastiera a nasledovať ho!
Zdá sa mi to ako veľmi cenný podnet na premýšľanie. Žijeme v dobe množstva zvukov a slov – myslím tým množstvo informácií, ponúk, životných filozofií a životných štýlov… Je ich toľko, až máme problém rozpoznať, čo z toho je pravdivé. A hlavne: čo z toho je naozaj dobré. Niektorí analytici súčasného ľudstva hovoria, že dnes sa moc neuplatňuje násilím, ale zvádzaním. Znamená to, že všetko si nás chce získať a ponúka sa nám to ako to najlepšie. Práve preto je téma Dobrého pastiera cenná na to, aby sme premýšľali a uvedomovali si, že potrebujeme veľmi poctivo rozlišovať.
My sme zvyknutí počúvať Božie slovo. Povieme, že sme teda zvyknutí načúvať hlasu Dobrého pastiera. Ale všetci vieme, že ani napriek tomuto zvyku nie je jednoduché nenechať prehlušiť tento jeho hlas a nasledovať ho. Môžeme sa za to modliť, aby sme to dokázali.