12. 5. 2024 – 7. veľkonočná nedeľa
V apríli v roku 1961 vyletel do vesmíru prvý človek, kozmonaut Jurij Gagarin. Hoci bol vo vesmíre necelé dve hodiny, predsa to bol prevratný krok pre celé ľudstvo. Socialistická propaganda vtedy využívala Gagarinovu vetu, že nikde vo vesmíre nevidel stopy Božie.
A my sme počúvali v 2. čítaní (1Jn 4, 11-16), že Boha nikto nikdy nevidel. Text starší o 2000 rokov od Gagarinovho výroku. Nikdy sme totiž nehľadali fyzické stopy Boha. On nie je vec medzi vecami. Ani osoba medzi inými osobami. Skôr by sme povedali, že existenciu celého vesmíru, existenciu života a každý svoju vlastnú existenciu môžeme vnímať ako stopu Božiu. A tradícia Starého zákona hovorí o Bohu Abraháma, Izáka, Jakuba. Teda o Bohu, ktorému títo praotcovia načúvali, ktorého vôľu sa snažili plniť. Teda o Bohu, ktorého stopy by sme skôr mohli hľadať v dejinách, v tom, ako pohýna ľudí. Boh, ktorý je prítomný skôr v dianí, ako v nejakých fyzických stopách.
S evanjeliom sa výrazne spája slovo „svet“. V Jánovom evanjeliu je vnímaný ako nepriateľský. Ako taký, do ktorého veriaci ľudia nepatria. Ako to potom je, že na jednej strane hovoríme, že samotný vesmír a svet môžeme vnímať ako Boží zázrak, ako Božiu stopu, a zatiaľ sa priamo v evanjeliu používa slovo svet ako negatívum?
Najprv si pripomeňme, že nikto z ľudí nie je schopný obsiahnuť, vystihnúť či pochopiť celý svet. Vychádzame zo seba, z toho, čo vidíme, z toho, aké informácie sme prijali. Tým je to ale len „náš svet“, nie celý v jeho rozmanitosti. Veľavravná je veta, ktorú občas použijeme: „Zrútil sa mi celý svet!“ Ale ten svet sa objektívne nezrútil, on ide aj ďalej rovnako. To naša predstava sa zrútila, naše očakávania či vysvetlenia sveta. A aj my z toho sveta občas utekáme. Niekto do minulosti a do náreku nad tým, že to dnes nie je, ako to bývalo. Iný do budúcnosti, do očakávaní zázračných technologických riešení pre svet a človeka. A iní – to býva asi najčastejšie – uniká do pokušenia ovládať svoj svet, prispôsobiť si ho podľa seba, vládnuť mu.
Práve sem smeruje Jánovo používanie slova „svet“. Nemyslí tým konkrétny priestor, ale svet v teologickom zmysle, teda svet, ktorý odmieta uznať, že je „stvoreným“. Teda odmieta uznať, že svet a život nie je náš projekt, ale že máme byť spolupracovníkmi na veľkom Božom projekte. A je jasné, že toto napätie stále existuje a neraz ho cítime aj v sebe a v našom svete.
Aby som však napravil reputáciu Jurijovi Gagarinovi, má aj iný výrok. Hovoril, že keď videl Zem z diaľky, uvedomil si, aká je krásna. A vyzýval ľudí, aby nezničili túto krásu. Nie je to náboženský výrok, ale predsa ho môžeme celkom legitímne spomenúť ako pekný príklad toho, že sme pozvaní k spolupráci na veľkom a Božom projekte.