14. 9. 2025 Povýšenie Sv. Kríža
Stále je to tak, že v našich príbytkoch často nájdete na stene kríž. Vždy ma poteší, ak ho vidím na stene aj v mladých rodinách. Hoci to už nie je úplne časté, predsa to stále nie je výnimočné. Kríže nájdeme po celej Európe pri cestách, na hraniciach chotárov, neraz aj na v horách na vrchole kopcov. To všetko je znakom, že kresťanstvo tu bolo a ešte aj je rozšírené. Kríž totiž, ako vieme, je hlavným symbolom kresťanstva.
Spolu s tým však nie je výnimočné, ak stretnete ľudí, ktorým sa to nepáči. Títo ľudia nám neraz adresujú výčitku typu: „Aká je to motivácia pozerať sa na telo mŕtveho muža na kríži?“ Ak sa s podobnou výčitkou stretnete, nemusíte sa pohoršovať. Ani prví kresťania nezobrazovali kríž a Ježiša na ňom. V pohanskom prostredí nevedeli dostatočne vysvetliť, že sa hlásime k Božiemu Synovi, ktorý zomrel takou potupnou smrťou. Pohania sa za takýto obraz kresťanom vysmievali. Symbol, ktorý prví kresťania kreslili, bol Dobrý pastier.
Od tých čias však symbol kríža prešiel premenou jeho významu. Ani my nechceme zabudnúť, že kríž stále znamená potupu, poníženie, utrpenie a smrť. Nechceme sa tváriť tak, akoby to Ježišovi na kríži pristalo. To je však len jedna strana mince.
Na tej druhej strane sa ukazujú iné významy, ktoré kríž pripomína.
Jeden z významov je, že pripomína prítomnosť kríža v živote ako bežnú skutočnosť. Všetci sa s ním stretáme a stretneme. Niekto možno intenzívnejšie, iný možno menej, ale stretneme sa s ním všetci. Tak ako chceme život ochutnať a vychutnať si ho, tak si musíme ochutnať aj to, že život je spojený aj s krížom.
Kríž pre nás tiež môže byť pripomienkou nespravodlivosti. Je to ako výkrik, že toto sa vo svete nemá a nesmie diať – aby bol niekto nespravodlivo odsúdený, ponížený a zničený. Chceme stáť na strane slabších, vnímať ich utrpenie. Prípadne im vedieť pomôcť a zastať sa ich. Nemusíme však myslieť len na súdne procesy. Kríž nám môže pripomínať, že ani my v našich rečiach nemáme odsudzovať a ponižovať ľudí.
Pohľad na kríž môže tiež dávať silu. A toto aj mnohí poznáte a hovoríte o tom. Spomínate, že pohľad na kríž vám vo vašich ťažkostiach hovorí, že aj Kristus musel niesť kríž, možno väčší ako my, a preto prijímame to, čo máme na svojich pleciach.
Ďalším – a najdôležitejším – významom kríža je, že pripomína Ježišovu lásku; to, že ani pri nespravodlivom procese neodsúdil ľudí, neprešiel k nenávisti. Kríž je pripomienkou lásky do krajnosti, pripomienkou Božej lásky voči nám, aj keď si ju nezasluhujeme. V tomto duchu sme dnes počúvali jeden z najkrajších veršov Nového zákona: „Boh tak miloval svet, že dal svojho Syna, aby nik, kto v neho uverí nezahynul, ale mal večný život. Boh neprišiel svet odsúdiť, ale zachrániť.“ (Jn, 3, 16 – 17)
Podstatné pre mňa je, že význam kríža – symbolu poníženia a potupnej smrti – sa v priebehu dejín zmenil. Ešte podstatnejšie je, že Ježiš svojím prístupom zmenil pohľad na kríž. Dôležité je to pre mňa ako veľká výzva do života. Do tých chvíľ, v ktorých sa stretávame s ponížením, zradou, utrpením všetkého druhu… Pripomienka Ježišovho kríža je výzvou pokúsiť sa zmeniť prístup. Snažiť sa o to, aby nás kríže nevrazili do prachu, neubili. Ale aby sme ich premenili na niečo, čo sa dá nazvať požehnaním pre nás.
Našťastie poznáme príklady, keď sa práve kvôli tomu, že niekto okúsil kríž vo svojom živote, stal dobrým terapeutom, lepším lekárom, kňazom… Ale aj lepším otcom a lepšou mamou. To je pozitívna premena kríža a bolesti.
Dnes na sviatok Povýšenia svätého Kríža si pripomíname, prajeme a modlíme sa za to, aby sme v čo najväčšej miere dokázali premeniť svoje bolesti a zranenia na perly.