15. 1. 2023 – 2. nedeľa v cezročnom období
Opäť Ján Krstiteľ. Tí, ktorí máte dobrú pamäť, viete, že sme o ňom hovorili pred týždňom, teda v nedeľu Pánovho krstu. Zdá sa, že pre prvých kresťanov bolo jeho meno veľmi dôležité. Vieme to z toho, že ho spomína aj štvrté, teda Jánovo evanjelium. Z neho sme čítali aj dnes (Jn 1, 29-34). Pre nás meno Jána Krstiteľa nie je až také výrazné, vieme si predstaviť Ježišov životopis aj bez tejto vsuvky.
Ján označil Ježiša ako „Božieho baránka“. Opäť niečo, čo nám až tak veľa nehovorí. My by sme sa možno ešte vedeli zamyslieť nad tým, prečo niektorí ľudia a niektoré spoločenstvá potrebujú nájsť obetného baránka, ktorý bude označený za vinníka. Touto cestou však dnes nepôjdeme.
Pre prvých kresťanov, hlavne pre tých, čo boli vychovaní starozákonnou Bibliou, bol však baránok živou témou – tiahla sa od Abrahámovej obety, cez útek z otroctva do slobody, cez viaceré významné opisy Mesiáša u prorokov.
Napriek tomu, že Ján Krstiteľ nie je pre nás až taký dôležitý, predsa stojí za to sa pri ňom zastaviť. Tých niekoľko údajov o ňom nás môže inšpirovať a ony tiež dávajú priestor na premýšľanie.
Ján žil zvláštnym pustovníckym životom na púšti. Ale keď sa predstavil svetu, ukázalo sa, že tam neriešil len svoj vlastný vzťah s Bohom. Pred ľudí predstúpil s riešením pre vtedajšiu spoločnosť. A to riešenie by sa dalo jednoducho zhrnúť: „Robte pokánie, zmeňte sa, lebo inak bude zle!“ Nie je zlé v živote počuť aj vety, ktoré nami zatrasú. Na druhej strane by bolo asi málo, keby sme dobro konali len preto, že sa bojíme zlých následkov.
Ján odovzdal svoju učiteľskú a vodcovskú pozíciu Ježišovi. Odovzdal mu svoje kontakty, teda svojich učeníkov. A urobil to skôr, ako by vedel, aké riešenie pre svet bude mať Ježiš. A skutočne, Ježišovo riešenie bolo akoby úplne opačné: zachraňujúce milosrdenstvo, snaha o lásku, prijatie vlastného kríža. Ježišovo riešenie bolo aj v jeho vlastnom prijatí ukrižovania a v nádeji na zmŕtvychvstanie. A Ján skutočne zapochyboval, či svoje kontakty a svoje miesto prenechal tomu pravému. Z väzenia, kde už počul, čo Ježiš učí, poslal svojich učeníkov, aby sa spýtali, či naozaj čakali na tohto Ježiša!
Napriek tejto pochybnosti a napriek diametrálne odlišnému Ježišovmu riešeniu pre svet Ján mu svoje miesto odovzdal. Nestiahol svoj výrok, že toto je Baránok Boží.
Celkom cenné by bolo premýšľať, čím to je, že my sa dnes len ťažko vieme dohodnúť a prijať aj iné riešenia, ako tie naše. Dnešné ľudstvo by sa dalo charakterizovať ako ľudstvo, ktoré sa nevie dohodnúť. Ani na mieri, ani na ochrane životného prostredia, ani na smerovaní cirkvi… Snáď sa vieme dohodnúť v malých skupinách, ale aj to nemusí byť nijako ideálne. Dokonca ani medzi najbližšími v rodine. Jánov postoj môže byť inšpiráciou a pozvaním k premýšľaniu.
Ale ešte niečo je na Jánovi dôležité. A nielen na ňom, ale na všetkých biblických postavách. Totiž, nie Ján našiel Boha, ale Boh si našiel jeho. Ján len odpovedal. Platí to aj v našich životoch: môže byť 20 rozličných dôvodov, prečo sme na tejto omši. Ale môžeme prijať aj ten dôvod, že si nás našiel Boh. Nech to bolo cez hocijakú motiváciu. Môžeme mať 100 názorov na to, prečo sme tu. Ale môžeme prijať aj to, že si nás našiel a vyvolil Boh. Pre niečo chcel, aby sme žili v tomto čase a narodili sa v tomto priestore. Terézia z Avily mala na to obraz slnečnice. Tá sa otáča počas dňa smerom k Slnku. Ale prvé bolo Slnko, ktoré si ju našlo. Ona len odpovedá.
Každý máme svoje riešenia života, svoje predstavy. Kresťanstvo nám však do toho ponúka práve spomenutú schému: máme odpovedať. Dobre odpovedať svojím životom na všetky okolnosti, ktoré sú okolo nás. To je niečo iné ako iba trvať na svojich riešeniach.
Keď sa nám toto bude aspoň trochu dariť, máme nádej, že sa aj – aspoň čiastočne – dohodneme. Otvorí to náš pohľad na zmysel i hĺbku daru života.
Peter Cibira