15. 10. 2023 – 28. nedeľa v Cezročnom období
Opäť sme počuli Ježišovo podobenstvo (Mt 22, 1-14), ktoré bolo veľkou kritikou pre jeho adresátov. Teda pre farizejov a vodcov ľudu. Títo ľudia by sa asi právom považovali za slušných ľudí, dokonca za vzor. Veď práve im záležalo na zachovávaní náboženských i spoločenských zákonov. Ježiš im však odkazoval, že sa im Božie kráľovstvo odníme. A oni namiesto poctivej konfrontácie s jeho názormi ho chceli radšej umlčať.
Kresťania sa od začiatku pokladajú za nástupcov, za dedičov Božieho kráľovstva odňatého izraelskému národu. Pokladajú sa za dedičov prisľúbení Starého zákona. Tým je však toto podobenstvo výrazne zdvihnutým prstom. Aj od nás sa Božie kráľovstvo môže odňať a dať iným, ktorí prinášajú ovocie. Nestačí si totiž myslieť, že sme slušnými ľuďmi, že nikomu nejako výrazne neubližujeme, že nám záleží na tradícii. Tu je reč o plodoch. A ak sa budeme pýtať, či dnešné kresťanstvo prináša porozumenie, úctu voči všetkým ľuďom, snahu o porozumenie a dialóg, túžbu žiť v pravde a podľa pravdy…, potom asi pripustíme, že hrozba straty Božieho kráľovstva môže patriť i nám.
V dnešnom Ježišovom podobenstve mnohých ľudí zaujme hlavne postava toho zvláštneho človeka, ktorý aj prijal pozvanie na hostinu, ale neobliekol si svadobné šaty. Historicky sa to najčastejšie vysvetľovalo tak, že je to ako ísť na sv. omšu a nemať čisté svedomie, neočistiť sa od svojich hriechov. A iste, je to dôležité vysvetlenie hodné premýšľania. Ale tiež nie je zlé nechať možnosť aj trochu širšiemu uvažovaniu. Nechať, nech podobenstvo vytvára asociácie s našou situáciou.
Český teológ, prekladateľ Biblie (teda človek znalý biblických jazykov a odborník) Alexander Flek je konvertita. To znamená, že bol ateistom. Možno práve preto mu dosť záleží, aby okrem profesionálnych prekladov Biblie priniesol aj pokusy prerozprávať ju tak, aby ju mohol pochopiť a počúvať aj dnešný poslucháč. A Flek dnešnú stať evanjelia prerozprával asi takto: Keď Ježiš videl, že jeho kritika papalášov triafa do cieľa, pridal ďalšiu provokáciu. Povedal, že Božie kráľovstvo je, ako keď starý otec široko rozvetvenej rodiny chcel osláviť svoju sedemdesiatku. Poslal všetkým – v dostatočnom predstihu – e-maily, aby si zapísali do svojich kalendárov termín oslavy. Ľudia to však nečítali. A tak im poslal vytlačenú pozvánku aj s osobným listom, že by ich chcel vidieť pohromade, že všetko zariadil – objednal miestnu reštauráciu, vybral menu, zaplatil, objednal ubytovanie a nečaká žiadne darčeky. Ale jeho príbuzní dali prednosť inému – jedni zľavám v supermarkete, iní víkendu na chate. A niektorí napísali, že nech ich neotravuje. Nebudú predsa cestovať cez pol republiky do zapadnutej dedinky kvôli jeho narodeninám. To sa ho však dotklo. Išiel k notárovi a všetkých vydedil. Potom zašiel do miestnej krčmy a pozval všetkých, čo boli v nej. A vraj nech pozvú kohokoľvek. Chcel sláviť so svojou rodinou, teraz bude sláviť s nimi. A nech dajú na fasádu nápis, že dnes je všetko zadarmo. A stalo sa. V krčne sa streli abstinenti i štamgasti, Vietnamci z vedľajšieho bistra i Ukrajinci… Keď bola sála plná a všetci povstali s pohárom šampanského a keď chcel oslávenec predniesť svoju reč, zbadal, že v kúte sedí muž, ktorý nepovstal, nevzal pohár šampanského, ale namiesto toho popíja zo svoje vlastnej fľaše. Oslávenec prišiel k nemu a povedal: „Priateľu, ako si sem mohol priniesť svoju vlastnú fľašu?“ Ale ten muž s ním odmietol hovoriť. A tak oslávenec požiadal čašníkov, aby ho chytili za golier a vyhodili von.
Približne takto prerozprával Ježišovo podobenstvo Alexander Flek. A ja to ponúkam ako podnet na premýšľanie. Premýšľanie nad tým, aké pozvania dostávam a ako na ne odpovedám. Premýšľanie nad tým, čo je tá moja „fľaša“. Ako všetci vieme, Biblia nevidí ako protiklad viery ateizmus. Protikladom viery sú pre ňu modly, ktorým slúžime. Teda to, okolo čoho sa točíme. Čo je tou našou „fľašou“? Nad tým je dobré znovu a znovu premýšľať. Kvôli nám. Aby sme sa netočili okolo nesprávnych stredov.