16. 2. 2025 – 6. cezročná nedeľa
Blahoslavený znamená blažený alebo šťastný. Ježiš v dnešnom evanjeliu (Lk 6, 17. 20 – 26) označil štyri skupiny ľudí za blažených. Označil chudobných, hladných, smutných a prenasledovaných.
Na Slovensku je 943 tisíc ľudí na hranici chudoby a sociálneho vyčlenenia[1]. Sú títo ľudia šťastní? Povie niekto z nich „Hurá, konečne chudoba“? Asi ťažko. Prenasledovanie pre vieru na Slovensku nemáme, ale mnohí zažívate pohŕdanie, možno posmech za svoju vieru. Niekedy aj od vlastných detí. Povie niekto „Hurá, som ponižovaný pre svoju vieru“? Tiež asi nie.
Chválil teda Ježiš chudobu, plač a prenasledovanie? Ak zostaneme len pri tej chudobe, môžeme ju pochváliť? Veď kde je chudoba, tam hrozia choroby, tam je pravdepodobný neporiadok a potom aj potkany a vši… Tam, kde je chudoba, môžeme predpokladať aj závisť a potom agresivitu…
Len ťažko by sme vedeli pochváliť chudobu. Ale vedeli by sme pochváliť postoje človeka, ktorého také podmienky nezlomia. Ani morálne, ani psychicky. Takého človeka je dobré si všimnúť a vzdať mu hold.
Takto vnímam aj Ježišove Blahoslavenstvá – ako všimnutie si tých, ktorí zápasia, ako vyjadrenie uznania. Ježiš nechváli chudobu samu o sebe, ale pozerá sa a chváli postoje ľudí, ktorí toto všetko nesú.
Reč Blahoslavenstiev mi silno pripomína vyjadrenie, že voda je silnejšia ako kameň. Na prvý pohľad by sme mohli pochybovať. Veď keď hodíme kameň do vody, ona len vyšplechne. Ak vložíme ruku do vody – ruka je omnoho menej silná a tvrdá ako kameň – ruka tam prenikne a voda ju len hladí. Ale súčasne vieme, že ak necháme kvapkať vodu na jedno miesto na kameni, pravdepodobne tam vyhĺbi dierku a možno aj malý jarok. Voda na našej planéte vytvára rokliny a doliny, posúva a ohlodáva skaly. Treba na to čas, trpezlivosť, ale voda vie byť silnejšia ako kameň.
Podobne mi znejú Blahoslavenstvá – ako reč o postojoch, ktoré môžu byť silnejšie ako všetky náročné okolnosti života.
Naše postoje sú naozaj veľkou silou. Ak sa pozrieme na veľké problémy, ktoré má dnešné globalizované ľudstvo, takmer za všetkým nájdeme zdanlivo „banálne“ postoje – dohody, ktoré neplatia; slová, ktorým sa nedá veriť; nerešpektovanie potrieb iného; nenačúvanie, sebectvo… – teda „len“ postoje, ktoré však prinášajú veľké problémy.
V dnešnom evanjeliu Ježiš po Blahoslavenstvách vyslovil štvoro „beda“. Nám to znie ako hrozba. Ale nie je to tak. To „beda“ je vlastne „bedákanie“, teda nárek. Mohli by sme si to preložiť ako „Ľúto mi je…“ Ľúto mi je vás, boháči, vás chválených… Vyjadruje ľútosť preto, že títo ľudia svoje zameranie našli v krátkodobých a neistých cieľoch. V cieľoch, ktoré sa v jedinom okamihu môžu ukázať ako nedostatočné.
Jedna žena mi kedysi povedala, že Blahoslavenstvá pochopila až cez toto beda. Keď si uvedomila, že o svoje zdravie a svoje materiálne zabezpečenie môže prísť…
Odnesme si dnes, že aj okolo nás sú hodnotní ľudia, ktorí znášajú ťažké okolnosti života tak, že si zaslúžia nielen Ježišovu pochvalu, ale aj našu. Takí ľudia sú príkladom vnútornej sily, nezlomnosti. Pre náš svet to určite nie je málo. Odnesme si dnes, že voda – aj keď sa nezdá – je silnejšia ako kameň. Len to chce trpezlivosť a správne zameranie. Nech sú aj naše postoje silnejšie ako všetky ťažké okolnosti života.
[1] Údaj za rok 2024