18. 1. 2025 – 2. nedeľa v cezročnom období
Mladí ľudia sú často kritickí voči všetkým autoritám a voči takmer všetkému. Vedia si všimnúť, čo sa im nepáči, vedia to pomenovať. Niekedy aj dosť radikálnym spôsobom.
Tiež som bol mladý a kritický. Keď som nastúpil na vysokú školu, zrazu som zistil, že sú ešte oveľa kritickejší ľudia ako ja. Sú ľudia, ktorí podrobia kritike úplne všetko. Raz sme stáli s kamarátom kúsok od takejto skupinky spolužiakov. S kamarátom sme si položili otázku: „To tu budeme 6 rokov takto na všetko nadávať?“ Mňa osobne by totálny negativizmus zničil.
Spomenul som si na túto skúsenosť, keď som čítal dnešné evanjelium (Jn 1, 29-34). Ján Krstiteľ bol zjavne nepokojný, dokonca nahnevaný a kritický človek. Najprv sa stiahol na púšť do samoty, ale keď odtiaľ vyšiel, začal po ľuďoch – zjednodušene povedané – kričať, že sa majú zmeniť a napraviť, pretože to inak skončí zle. Viacerí prijali jeho kritiku. Koľko tých ľudí bolo, to dnes nevieme. Ale Ján Krstiteľ asi vytvoril okolo seba skupinu, ktorá stála za povšimnutie.
To nám môže pripomenúť, že kritika je dobrá. Pokiaľ je konštruktívna – teda hľadá cesty k lepšiemu, hľadá drobné úlomky dobra, o ktoré sa možno oprieť. Ale asi ani toto samotné celkom nestačí. Je to určite viac, ako čistý negativizmus a kritika všetkého. Ale aj to by nás unavilo, keby sme mali stále len napomínať – hoci konštruktívne. Potrebujeme sa aj zamerať na niečo vyššie, ako je len náprava chýb.
V evanjeliu sme dnes mohli zachytiť, že konštruktívne kritický Ján Krstiteľ priznáva, že nepoznal lepšie riešenie ako svoju kritiku. Dvakrát opakuje, že nepoznal, kto je Kristus. Nepoznal doposiaľ niečo vyššie, ako je jeho napomínanie, čo ako dobre myslené. Význam Jánovho života vidíme predovšetkým v tom, že ukázal na Krista, že to je Boží baránok.
Boží baránok – tento pojem bol pre čitateľov Starého zákona dôležitý. Oni od najstarších čias – od Abraháma – prinášali Bohu ako obetu baránka. Chceli tým dať Bohu to najlepšie. Baránok sa tiež spája s ich útekom z Egypta – keď si mali baránkovou krvou označiť vstup do svojich príbytkov, aby tak boli uchránení od smrti prvorodených. Baránka často spomínajú proroci – vidia v ňom obetované zviera, ktoré sa nebráni, prijíma svoju úlohu… Pre nás tento pojem nie je asi až taký významný. Ale je dobré, ak si pripomenieme, že sa naša viera snaží postaviť nám pred oči baránka. Nie vlka, nie tigra či iného predátora. Baránka ako symbol trpezlivosti, sily v prijatí údelu, sily bez automatickej útočnosti… Baránka, ktorý určite nenavodzuje predstavu vládnutia za každú cenu. Skôr existenciu s druhými a pre druhých.