18. 12. 2022 – 4. adventná nedeľa
Mladý muž, otec rodiny mi rozprával o kritike od svojej manželky. Nebola to zavrhujúca, odsudzujúca kritika. Skôr pozvanie k náprave. A on to tak aj prijal. Vo svojom rozprávaní použil pre mňa zaujímavú a hodnotnú vetu: „Viem, že cez moju manželku mi hovorí Pán Boh.“
Takú vetu nepoužívame často. Je to však dobrá veta. Pretože Pán Boh nám skutočne hovorí cez prírodu, cez ľudí, manžela či manželku, cez myšlienky… Nie priamo, nejakým zjavením. Ale takto nenápadne, cez normálne skutočnosti.
Dnes sme v evanjeliu počuli, ako Jozef mal vo sne zjavenia anjela (Mt 1, 18-24). Mne sa tento text páči. Práve preto, že hovorí o sne. Akoby ten sen neponúkal popis anjela, ale skôr to, čo Jozef pochopil.
Deťom na náboženstve premietam aj rôzne animované príbehy. Napr. aj o Zvestovaní, teda ako sa zjavil anjel Gabriel Pane Márii. A všímam si aj to, ako rôzne pristupujú autori takýchto animovaných príbehov k zobrazeniu anjela. Niektorí nakreslia anjela s krídlami v tunike až po členky. Taký klasický obraz, ktorý poznáme. Iní autori zobrazia anjela ako mladého muža, z ktorého vychádza svetlo. Bez krídel. A iní zobrazia len svetlo a pridajú k tomu hlas, ktorý z toho vychádza. Už to je náznakom, že anjel s krídlami v tunike po členky je našou predstavou. Nikde v Písme sa s tým nestretnete. Pre biblistov je anjel predovšetkým posol. Prináša posolstvo, úlohu. Ale tam jeho popis končí.
V bežnom živote tie anjelské posolstvá môžu byť skutočne to, čo sme pochopili cez pohľad na prírodu, čo sme pochopili v rozhovore, keď nás niekto zachránil pre vstupom na vozovku, pred hlúpym rozhodnutím…
Preto sa mi ten dnešný text o anjelovi a jeho posolstve páči. Je o sne. Aj tam si človek niekedy môže utriasť svoje premýšľanie, aj tam môže pochopiť… Celkom normálne a plnohodnotne.
Jozef v dnešnom evanjeliu prijal takéto posolstvo. A nastalo rozlišovanie, čo treba, čo je dôležité, kadiaľ ísť. Na základe tohto posolstva začal rozlišovať.
Dnes – ale asi to bolo vždy – je s rozlišovaním problém. Ľudia sú presvedčení, že vedia a rozumejú, pritom si často zamieňajú podstatné s nepodstatným, zdanie s realitou…
V dejinách kresťanstva sa rozlišovaniu venoval sv. Ignác z Loyoly. Po dnešný deň, ak pôjdete na duchovné cvičenia k jezuitom, s najväčšou pravdepodobnosťou sa ich časť bude venovať duchovnému rozlišovaniu. V skratke znie Ignácova rada takto: aby sme myšlienku, o ktorej chceme zistiť, či je od Boha a či od zlého, nechali na seba dlho pôsobiť. Ak nám toto pôsobenie zanechá v duši agresivitu, hnev, prázdno, tak myšlienka je od zlého. Ak zanechá pokoj, radosť a vnútornú slobodu, môžeme veriť, že je od Boha. Iste, je potrebné skutočne dlhšie zameranie sa na svoje myšlienky. Pretože, ako to všetci poznáme, v prvej chvíli sa nám môže zdať, že niečo veľmi potrebujeme, chceme, že nám to prinesie radosť… Ale po čase zistíme, že to bolo zbytočné či zlé.
Som rád, že pred vstupom do vianočného obdobia sme si dnes čítali príbeh o Jozefovom sne a o jeho rozlišovaní. Pretože aj Vianoce môžu byť časom rozlišovania a hľadania toho, čo nám prináša skutočnú vnútornú slobodu, pokoj a radosť.
Peter Cibira