18. 5. 2025 – 5. veľkonočná nedeľa
Ak by sa nám stalo, že sa pri vchode do nášho domu uhniezdia sršne alebo iný bodavý hmyz, nebudeme čakať romantické rady typu: „Maj rád prírodu.“ Ani naivné rady typu: „Neboj sa, ony ti neublížia!“
Ľudské spoločenstvo nám niekedy môže pripadať ako roj sršňov. A ani tu nepotrebujeme počúvať ani romantiku, ani naivitu.
Ako je to teda s Ježišovým príkazom lásky? (Jn 13, 31 – 33a. 34 – 35) Ako si ho vysvetliť, aby to nebolo romantické očakávanie, že všetci budeme k sebe cítiť lásku a náklonnosť, a ani naivné očakávanie, že ak budeme mať ľudí radi, tak aj nás budú mať všetci radi?
Všimnime si, že Ježiš vyriekol príkaz lásky vtedy, keď bol Judáš na ceste vydať ho nepriateľom. Už toto nám môže naznačiť, že nešlo o naivnú radu, ktorá by očakávala, že sa všetko dobre vyrieši.
Slovné spojenie „príkaz lásky“ nám môže znieť dosť zvláštne. Dá sa láska prikázať? To asi ani nie. Toto slovné spojenie nám však môže naznačiť, ako veľmi na tomto mandáte Ježišovi záležalo.
Ježiš svoj príkaz lásky vyriekol až na konci svojho života. Dovtedy mohli byť apoštoli svedkami, ako sa on s láskou správal k ľuďom – keď ich uzdravoval, keď im odpúšťal. Až po tomto všetkom to vložil do slovného vyjadrenia.
Ako teda preniesť do našej praxe túto Ježišovu výzvu?
V prvom rade nám náročný príkaz lásky môže pripomenúť, aby sme nebojovali tými zbraňami, ktorými bojujú ľudia okolo nás. Aby sme nevracali úder za úder, slovo za slovo, neúctu za neúctu… Ak nám svet niekedy pripomína hniezdo sršňov, musíme si pripomínať, že sami sa nimi nemáme stať. To je začiatok aplikovania príkazu lásky do života – nenabehnúť na hru zla.
Nemáme také šťastie ako apoštoli, aby sme boli svedkami, ako Ježiš dával lásku. Ale som presvedčený, že každý z nás nájde niekde vo svojom okolí príklady, keď ľudia odmietajú prebrať nesprávne spôsoby správania sa a keď sa o lásku snažia.
Pre mňa je veľmi silným príkladom český kňaz Josef Zvěřina. Bol vysokoškolským pedagógom, bol veľmi vzdelaným a aktívnym človekom. Takých sa komunistický režim dosť často snažil zbaviť. Zvěřinovi vymerali trest odňatia slobody na 22 rokov, z ktorých si takmer 14 aj odsedel. Prešiel tvrdými výsluchmi a tvrdým kriminálom. Svojim väzniteľom však povedal: „K jednej veci ma nedokážete prinútiť. Aby som vás nenávidel!“
Nech nám Boh pomáha, aby sme dokázali aj my povedať svoje nie tomu, čo sa nám nepáči na iných.