19. 1. 2025 – 2. cezročná nedeľa
Premenenie vody na víno je v mojich očiach najznámejší Ježišov zázrak. Myslím si to preto, že sa často stretávam s humorom typu: „Učili vás na teológii premeniť vodu na víno? Hodilo by sa to!“
Všetci vieme, že rozprávanie o Ježišových znameniach – zázrakoch nemá za cieľ opakovať nejaký historický fakt. Nemá za cieľ rozoberať, čo je a čo nie je možné, prípadne ako je čo možné. Rozprávanie o Ježišových zázrakoch nie je ani zoznam toho, čo by sa dalo vyprosiť si. Biblické rozprávanie je vždy spojené s hlbším posolstvom.
Uvediem niekoľko príkladov. Ak čítame o tom, že Ježiš zbavil Petrovu svokru horúčky, mohlo by sa nám zdať, že to ani nie je až také dôležité rozprávanie. Ale ak si uvedomíme, že Ježiš sa sklonil k žene, ku ktorej by sa v tej kultúre a v tej dobe nikto nesklonil, už to dostáva iný rozmer. Už je to rozprávanie o pozdvihnutí ľudí, ktorí vo vtedajších štruktúrach boli na okraji. Ak si čítame o zázračnom nasýtení zástupu, nie je to reč o lacnom chlebe. Je to zdôraznenie, že sa Ježiš chce stať tým, kto sýti našu myseľ i dušu. Ak si čítame o uzdravení slepca, je to odkaz, že cez Ježiša dostávame iný pohľad, otvára nám oči. A chce nám ich otvárať.
Podobne v dnešnom evanjeliu (Jn 2, 1 – 11) nájdeme veľa takýchto odkazov, ktoré rozširujú našu pozornosť. Nejde o premenu vody na víno. Ale o oveľa podstatnejšie odkazy.
Jeden z takých odkazov je samotná svadba. Tá bola od čias prorokov symbolom lásky Boha k ľuďom (počuli sme to aj v dnešnom 1. čítaní – Iz 62, 1 – 15). Ježiš na svadbe v Káne obdaroval hostí približne 600 litrami vína. To môže vzbudiť dokonca pohoršenie: načo toľko alkoholu ľuďom, ktorí už beztak predtým pili? Tu však nejde o alkohol, ale o symboliku mesiášskych časov, nadmiery toho, čo dostávame.
Ja by som sa chcel pristaviť pri nádobách, ktoré sluhovia naplnili. To neboli nádoby na stôl, ani sudy na víno. To boli nádoby na rituálne očisťovanie. A sme pri ďalšej symbolike – nádoby na očisťovanie boli prázdne! Akoby to chcelo naznačiť, čo Ježiš neskôr aj verbalizoval a naznačoval aj inými gestami: vaše náboženské rituály už neprinášajú radosť, iskru. Sú prázdne!
A my sa môžeme pozrieť na naše kresťanské rituály. Zrazu nám napadne otázka, či aj ony nie sú prázdne. Kam sa stráca iskra, ktorú symbolizuje víno z dnešného evanjelia?
Nemusíme však zostať len pri náboženských otázkach. Strácajúcu iskru, radosť, strácajúceho sa ducha môžeme vidieť na mnohých miestach nášho života. Ak budete dnes počúvať prosby, určite si všimnete, že tvorcovia liturgie pre dnešnú nedeľu vnímajú predovšetkým to, že sa môže stratiť láska medzi manželmi. I to je dôležité premyslieť: prečo sa to deje a čo s tým. Ja si okrem toho dnes všímam, že žijeme v časoch, keď je taká silná ponuka zábavy, ako ešte nikdy nebola. A predsa začíname byť konfrontovaní s mladými ľuďmi, ktorí sa nezabávajú, ale berú do ruky zbraň, aby niekomu ublížili. Čím to je? Kde sa stráca skutočná radosť, pocit naplnenosti života? A prečo je napätie – teda nenaplnenie, nedostatok iskry, radosti – v celej našej spoločnosti?
Odpoveď samozrejme nenájdeme. Hlavne nie tak, aby nebola príliš lacná. Ale skúsme sa znova zamerať na evanjelium, tentoraz na Pannu Máriu. Svojmu Synovi povedala len: „Nemajú vína!“ To je jeden zo spôsobov modlitby. Neprosí ho, nedáva rady, čo má urobiť. Len ukazuje na problém, ktorý sama vníma. My môžeme mať veľa otázok i starostí, môžeme vidieť bolesti iných i celého sveta. Nenájdeme riešenia, nenájdeme odpovede. Ale môžeme to v modlitbe prinášať pred Boha. Len tak, ako Panna Mária.
Za zmienku stojí i to, čo Mária povedala sluhom: „Urobte, čo vám povie!“ A oni urobili. To vnímam ako ďalší zázrak v dnešnom rozprávaní. Ja si totiž tých sluhov predstavujem vystresovaných. Hostia žiadajú víno, oni ho nevedia zabezpečiť, nervozita sa šíri aj od organizátorov svadby… Ľudia v strese vedia často povedať, prečo sa niečo neoplatí robiť. Prečo sa „neoplatí nalievať vodu tam, kde má byť víno“. Prečo to nebude fungovať. Ale sluhovia to neurobili. Oni poslúchli. To je pre mňa ten ďalší zázrak.
Ak si my dnes kladieme otázky o tom, kde sa stráca iskra, duch, radosť, tak pri tomto hľadaní si položme ešte jednu otázku: Sme ochotní a schopní urobiť čo nám Ježiš hovorí? Čo hovorí cez Písmo, ale aj cez hlas svedomia…