19. 5. 2024 Zoslanie Ducha Svätého
Sviatok Zoslania Ducha Svätého je tak trochu v tieni iných veľkých sviatkov kresťanstva. Je na konci Veľkonočného obdobia a to znamená, že sa nám môže zdať len akousi bodkou za Veľkou nocou. A ak ho porovnáme s Vianocami, ktoré sú plné pekného a emotívneho, tiež vyznie dnešný sviatok nevýrazne. K Vianociam ako aj k Veľkej noci máme viacero ľudových zvykov a tradícií, ale k dnešnému sviatku sa neviaže nič, o čom by som vedel.
Napriek tomu svojou podstatou je tento sviatok najdôležitejším sviatkom.
Prečo? Ak by sme si predstavili človeka, ktorý vie vymenovať všetky Ježišove zázraky a dokonca všetko, čo Ježiš povedal, taký človek by mal veľké poznanie a zaslúžil by si náš obdiv. Ale nemuselo by to znamenať takmer nič. Ak by sme si predstavili človeka, ktorý má nielen poznanie, ale aj verí, že sa tie zázraky udiali a že tie reči Ježiš povedal, tiež to ešte nemusí znamenať veľa. On by totiž mohol veriť – byť presvedčený – že sa to pred stáročiami odohralo, ale vôbec by to nemuselo mať dopad na jeho život. Dopad na život to má až vtedy, keď nás to napĺňa tým duchom, ktorého mal Ježiš. Teda keď tie informácie nájdu adresáta, ktorého to premieňa a zapaľuje.
V Biblii nenájdeme odpovede na všetky naše otázky. Rozhľad ľudí Ježišovej doby bol úplne iný, ako je náš. Ich technické a iné možnosti boli úplne iné, ako sú naše. Preto sú aj naše otázky a problémy iné. Duch Boží je však ten, ktorý nás učí v hľadať aj v dnešných časoch odpovede vychádzajúce z Ježišovho Ducha.
Preto je práve dnešný sviatok taký dôležitý svojou podstatou. Chce nás uistiť a dať nádej, že aj dnes Duch Boží pôsobí, že premieňa životy ľudí.
Keď som si to takto vyskladal, položil som si sám sebe kontrolnú otázku, kde to vidím, že by Duch Boží naozaj pôsobil?
Jeden z príkladov som zažil na konci januára. Bol som na stretnutí o synodalite. Na synodálnu cestu nás pozval pápež František ešte v roku 2021. Dovtedy sa slovom „synoda“ označovali predovšetkým stretnutia biskupov v Ríme, ktorí o niečom rokovali. Ale František sa vrátil k tomu, že toto slovo znamená „spolu kráčať“, a pozval všetkých ľudí na vzájomné načúvanie si a na vzájomné hľadanie ciest. Odvtedy sa v mnohých farnostiach stretávajú ľudia a rozprávajú sa o tom, čo ich v cirkvi teší i páli. V našej farnosti sa to nepodarilo, ale na mnohých iných miestach sa ľudia skutočne cítia byť pozvaní k spoločnému kráčaniu. Ja som bol na spomenutom stretnutí veľmi milo prekvapený. Už metóda práce bola zvolená tak, aby sme nielen diskutovali a valcovali svojimi názormi názor iného, ale aby sme sa počúvali a hľadali, čo máme spoločné. V skupinách sedeli biskupi spolu s bežnými veriacimi a netvárili sa, že sú v spoločenstve veriacich niekým viac. Odniesť sme si mali odpoveď na otázku „Čo mi hovorí duch?“, teda hľadať niečo pozitívne, čo nás posúva ďalej. Moje veľké a pozitívne prekvapenie pramenilo z toho, že som už dávno nedúfal, že sa v našej spoločnosti dá ešte takto rozprávať a počúvať druhého.
To je môj zážitok, kde vidím pôsobenie Božieho Ducha. Verím, že pri troche citlivosti a pozornosti rozpoznáte, že aj vy máte takéto zážitky vo svojich životoch.
Ak sa pozrieme na text 1. čítania (Sk 2, 1-11), môžeme tam vidieť, ako sa z ustráchaných apoštolov stali slobodní ľudia schopní suverénne rozprávať. Ako sa zo sklamaných apoštolov – veď im zabili učiteľa a vodcu – stali hlásatelia pokoja a novej spoločnej cesty. Najviac mi však vystupuje pred zrak vzájomné porozumenie. Apoštoli hovorili tak, že im rozumeli aj cudzojazyční ľudia.
Ak narazíme na niekoho, kto nepozná našu reč a my nepoznáme jeho, môžeme sa ako-tak dorozumieť rukami a nohami. Ale to neznamená, že si rozumieme. Slová a jazyk sú na to, aby sme si rozumeli. Ale niekedy sa môžu stať aj prekážkou porozumenia. A to aj vtedy, keď hovoríme tou istou rečou. Môžeme totiž prisudzovať jednotlivým výrazom trochu iný význam. Podobne je to aj s myslením. Ono by nám malo umožniť porozumenie. Ale môže sa stať, že myslíme úplne inak ako ten druhý, v úplne iných schémach, a neporozumieme si.
Preto je dnešný sviatok taký dôležitý. Prináša nám nádej na to, že porozumenie je možné. Že je možné kráčať spoločnou cestou vo vzájomnom úctivom načúvaní si. Niekedy je táto nádej len ako sen. Inokedy ako veľká výzva, ktorú sa snažíme dosiahnuť. Ale niekedy je to aj skutočnosť, ktorá sa aspoň trochu medzi nami deje.
Príď Duchu Svätý, nech tvoje pôsobenie cítime v sebe i okolo seba.