2. 5. 2024 – 9. nedeľa cez rok
V evanjeliách je často opisovaný spor Ježiša a farizejov o sobote. Teda o aplikácii predpisov o siedmom dni, teda o sabate. Tak sme to počúvali aj dnes (Mk 2, 23 – 3,6).
O čo teda išlo a ide?
Už prvé strany Biblie básnickým spôsobom opisujú stvorenie sveta za šesť dní a dodávajú, že v siedmy deň Boh odpočíval. To bolo na ďalších stránkach dôvodom na tvrdenie, že aj človek má v siedmy deň odpočívať.
Pre nás to môže znieť ako bežná záležitosť, ale Biblia týmto vniesla do sveta nový životný štýl a nové normy pre spoločnosť. Bol to prevratný objav. Totiž aj iné staré kultúry poznali slávenie a sviatky. Tie boli spojené predovšetkým s prírodnými cyklami. Napr. zimný či letný slnovrat: to boli sviatky, ktoré sa oslavovali asi všade. Ale Biblia prišla s tým, že delenie času sa nemusí viazať na prírodu. A môže byť oveľa častejšie. To bolo prevratné a vytváralo to novú, úplne inú kultúru.
Okrem toho je však veľmi cenné i teologické vnímanie tohto príkazu. Rabínske školy a viacerí kresťanskí teológovia tvrdia, že podľa správy o stvorení je vlastne cieľom stvorenia sabat. My sa často môžeme stretnúť s tvrdením, že človek je korunou tvorstva. Ale už prvé správy o stvorení hovoria, že to tak celkom nie je. Cieľom je Boží pokoj – čas, keď sa Boh môže tešiť zo sveta, z celého svojho stvorenstva. A to je celkom zaujímavý postreh.
V dejinách židovského náboženstva skutočne môžeme vidieť, že príkaz svätenia sabatu sa tešil veľkej pozornosti. Bolo to pre nich veľmi dôležité nariadenie, ktoré vytváralo rytmus života. A naozaj máme správy o tom, že sabat bol dňom slobody, radosti, jedla a pitia, rodinných stretnutí, ľudových zábav. Celkom pekná inšpirácia.
Avšak to, že Ježiš sa často dostával do napätia s farizejmi práve ohľadom aplikácie príkazov o sabate, naznačuje, že napriek všetkému peknému sa niečo pokazilo. Aj z týchto pekných podnetov sa stalo niečo, čo bolo treba dodržať bez porozumenia podstate. A že sa Ježiš odvažoval porušovať vtedajšie interpretácie, naznačuje, že ukazoval na návrat k podstate – aby sa Boh mohol tešiť zo svojho stvorenstva. Tam smerujú jeho uzdravovania počas sabatu.
My žijeme v zvláštnej dobe. Siedmy deň je stále dňom pracovného pokoja, ale nie pre všetkých. Napr. ľudia, ktorí pracujú v trojzmennej prevádzke, často ani nedokážu rozlíšiť sviatok a piatok. Ale okrem toho na všetkých nás dolieha začarovaný kruh nedeľného predaja: predajcovia tvrdia, že je po ňom dopyt, ten dopyt vytvárame my a ospravedlňujeme si to, že je tu ponuka… A dnes máme tak veľa ponúk na rôzne formy oddychu a zážitkov, že nakoniec rodina sa často vôbec neteší spolu. Kam nás a našu kultúru tieto zmeny v spoločnosti posunú, to ukáže čas.
Čo si z toho môžeme odniesť? Predovšetkým základnú výzvu k návratu k podstate – aby sa Boh mohol tešiť zo svojho stvorenstva. Napriek tomu, že u suseda vrčia kosačky či vŕtačky, skúšajme v siedmy deň pozvať svoju lepšiu časť našej osobnosti. Nechajme ju, nech sa prejaví.