20. 11. 2022 – 34. nedeľa cez rok – Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme
V prvom čítaní sme počuli oslavný a veľkolepý chválospev na Ježiša Krista, ktorému je – podľa apoštola Pavla – podriadený celý vesmír, všetky živly. Jednoducho, všetko na svete. (1Kol 1, 12-20) Ale vzápätí sme počuli v evanjeliu reč bez pátosu, kde tento kráľ nesedí na vznešenom tróne, ale je na kríži. Kríž je jeho trónom. (Lk 23, 35b-43)
Už takto postavené texty a ich kontrast môžu byť dobré na premýšľanie.
Ja sa pri premýšľaní nad Kristovým kraľovaním vraciam k takej starej otázke, ako je ľudstvo samo: Kto vládne na svete? Komu slúžime? A viete, že tá otázka je skutočne stále živá.
Mnoho ľudí dnes hovorí o celosvetovom sprisahaní, teda o vláde niekoho nad nami. „Oni“ to tak chcú, „oni“ si chystajú niečo. Sem-tam tomu „oni“ dáme aj konkrétnejšie meno: slobodomurári, Židia, Američania, Rusi, bicyklisti a iní.
Iste, je jasné, že vždy budú isté skupiny, ktoré sa budú snažiť o moc a rozširovanie sféry svojej moci. Je isté, že vždy sme žili a aj budeme žiť v okolnostiach, ktoré vytvára niekto iný. Či už vedome, či nevedome. Iste, neraz sa musíme podriadiť, inokedy prispôsobiť, inokedy vzoprieť.
Premýšľanie nad Kristom ako kráľom nám však môže pripomenúť, že nie sme figúrky, ktorými niekto iný ťahá. A to aj napriek všetkému spomenutému.
Kdesi som čítal porovnanie dávneho antického sveta a dávneho biblického sveta. V antike (môžeme to vidieť na mýtoch i divadelných hrách z tej doby) ľudia neprestajne bojovali proti nejakej vonkajšej moci. Či už to bol boj s osudom, veštbou, prekliatím. Človek je tak hýbaný silami zvonka. Avšak biblický svet od začiatku hovoril, že ten najdôležitejší zápas sa odohráva v mysli hrdinu. Biblia dáva dôraz na veľkosť človeka a jeho zodpovednosť. Tu veľmi záleží na rozhodnutí samotného človeka. A to aj napriek tomu, že okolnosti sú neprajné, odlišné od našich predstáv a prianí. V biblickom myslení nie sú najpodstatnejšie vonkajšie sily, ale to, ako kráčame cestou života.
Možno si spomeniete, ako som pred niekoľkými týždňami spomínal Viktora Frankla, muža, ktorý prežil koncentráky. Vo veľkej časti svojich spomienok sa vracal práve sem – že aj v koncentrákoch boli ľudia, ktorí si aj v týchto neľudských a bezvýchodiskových situáciách dokázali zachovať svoju ľudskú dôstojnosť a dať ju aj iným.
Skúsme to povedať inak. Dnešné evanjelium nám, paradoxne, dáva za príklad zločinca na kríži. Je príkladom v tom, že „pozerá na nevinného“. Nepozerá na to, kto mu robí zle, vie, že to nedopadne dobre, ale dokázal svoj pohľad upriamiť na nevinného, teda na Ježiša. A dodajme, že pre nás Ježiš nie je len nevinný, ale je ten, kto chcel vnášať pokoj, radosť, lásku do života.
Nech budú okolnosti života akékoľvek, skúsme sa tiež pozerať týmto smerom.
Peter Cibira