20. 7. 2025 – 16. nedeľa v cezročnom období
Počúvali sme krátky text o Ježišovej návšteve (Lk 10, 38 – 42). Bol v dome Lazára a jeho sestier. Z evanjelií vieme, že týchto ľudí mal Ježiš rád a nebola to jeho jediná návšteva v tomto dome.
Mám k slovám dnešného evanjelia dve poznámky.
Prvá sa týka návštevy. Ani si neuvedomujeme, ako pri návštevách používame silné slová: „Cíť sa tu ako doma, buď tu ako doma.“ Sme pohostinní a boli by sme radi, keby sa u nás ľudia cítili dobre. To však vôbec neznamená, že by sme chceli, aby sa správali ako doma. Nechceme, aby pozreli do každej našej skrine, do každej našej zásuvky… Nechceme, aby začali podľa seba prerábať náš dom či byt… Tiež veľmi nechceme, aby menili náš zabehnutý spôsob života, aby nám rozprávali do našich vzťahov… Napriek tomu návšteva má svoju váhu: veľmi často kvôli návšteve upraceme aj to, čo nám týždeň nijako neprekážalo, niekedy si práve pri návšteve uvedomíme, čo by mohlo byť inak. Tak v priestore, ako aj v životnom štýle či vzťahoch.
Všetko to rozprávam preto, že som kdesi zachytil vyjadrenie, že kresťanstvo je u nás ako hosť. To znamená, že neurčuje celkom náš spôsob života, nemáme ho ako nosný pilier nášho premýšľania a životného štýlu. A asi je to tak. Ale ak je aj „len“ hosťom, predsa môže ovplyvniť i meniť naše životy. Záleží len na tom, nakoľko budeme ochotní načúvať a podľa tohto „hosťa“ sa riadiť. Je to len na nás.
Druhá poznámka patrí k večnej téme napätia medzi prácou a neprácou. To napätie vždy bolo a bude. Poznáme, že ak máme doma niekoho lenivého, býva to zdroj napätia. Poznáme, že sú ľudia, ktorí sa nevedia zastaviť a musia stále niečo robiť, inak by sa cítili zle. Poznáme, že vidíme potrebu niečo urobiť, ale sme aj unavení a nevieme si správne rozložiť sily. To všetko potrebuje nájsť správu mieru. A to nebýva jednouché. Podobne je to so starostlivosťou a nestaraním sa. Sú ľudia, ktorých zmysel života je v tom, že sa o niekoho starajú. Vtedy sa cítia prospešní. Nie je na tom nič zlé, pokiaľ vedia zachovať správnu mieru. Pretože aj starostlivosť môže iného človeka zväzovať. Alebo môže byť nesprávne nastaveným zmyslom života – nebudeme sa môcť donekonečna starať. Preto je pre mňa Ježišova veta „Marta, Marta, staráš a znepokojuješ pre mnohé veci, ale len jedno je dôležité“ veľkou ponukou a výzvou na premýšľanie. Potrebujeme vedieť sa aj zastaviť a hlavne potrebujeme vedieť dobre nastaviť svoje priority.