20. 9. 2026 – 25. nedeľa v cezročnom období
Keď Ježiš rozprával svoje podobenstvá, bral si príklady zo života, ktorým jeho poslucháči nielen rozumeli, ale mali s nimi bytostnú skúsenosť. Akoby hovoril: „Je to ako keď vy…“ My dnes máme pocit, že Ježišovým príbehom ešte rozumieme alebo si ich vieme vysvetliť. Ale zväčša už nemáme priamu skúsenosť s tým, čo on rozprával. Či sú to príbehy o rybároch, o rozsievačoch, o pastieroch… – ešte si to vieme ako-tak predstaviť, ale skúsenosť s tým už nemáme.
Práve dnešné podobenstvo sa nám môže prihovoriť cez skúsenosť. Ešte totiž vieme, čo je to pracovať. Niekedy aj ťažko pracovať. A vieme, čo je to túžba po spravodlivom ohodnotení a docenení našej práce.
Preto aj nás môže vyrušovať správanie hospodára, resp. jeho „nedocenenie“ tých, ktorí pracovali od rána.
Dnešné evanjelium nás môže upozorniť na porovnávanie sa. Celodenní pracovníci z podobenstva začali byť nespokojní nie preto, že by dostali málo. Alebo že by nedostali spravodlivú odmenu. Ich nespokojnosť začala, keď sa začali porovnávať s ostatnými. Dostali dostatočnú odmenu, ale zrazu pozerajú na odmenu pre iných. Porovnávanie sa s druhými mení náš život.[1] Poznajú to rodičia, ak ich dieťa túži po takej značke tenisiek, akú majú spolužiaci; ak túži po mobile nie preto, že ho potrebuje, ale preto, že ho majú všetci. Nie je to však len záležitosť detí. Môžeme byť dospelí i starí a aj tak vie vzájomné porovnávanie sa výrazne zmeniť naše životy. Asi ani nie je možné žiť tak, aby sme sa s nikým neporovnávali. Je však určite dobré, ak si tento – často zbytočný – dôvod našej nespokojnosti vieme uvedomovať a pozerať sa naň s odstupom.
Dnešné evanjelium nás tiež môže upozorniť na to, že dobro a dobrota je viac ako spravodlivosť. Voláme po spravodlivom svete, po svete poriadku, po vymožiteľnosti tohto poriadku. A to je dobre, taký svet by sme si skutočne priali. Ale dobro nie je len spravodlivosť a vymožiteľnosť práva. Emmanuel Lévinas v tejto súvislosti povedal: „Za priamkou spravodlivosti sa rozprestiera nekonečná a nepreskúmaná ríša dobra!“[2] To nám ukazuje aj obraz hospodára z evanjelia.
A do tretice nám môže dnešné evanjelium pripomenúť logiku vďačnosti. Pracovníci z podobenstva, ktorí prišli ráno, premýšľali logikou zásluh. Podobne ako my, veď náš svet je z veľkej časti nastavený práve na logiku zásluh. Logika vďačnosti alebo skôr umenie vďačnosti nás však lieči od zbytočného porovnávania sa, od zbytočnej nepokojnosti. Vďačnosť nás vedie k pokoju a radosti.
[1] Inšpirované: Všetula, Libor: Co ti Bůh vlastně slíbil? (25. neděle v mezidobí)
[2] Krenželok, Michal: Boží dobrota přesahuje naše představy. In KT 38/26