21. 9. 2025 – 25. nedeľa v cezročnom období
Ubehli dve tretiny mesiaca september. Pre väčšinu z nás je tento mesiac návratom do hektickosti a výkonov. Žiaci už majú vážne vstupné písomky, na ktoré je potrebné sa poctivo učiť, rodičia riešia logistiku pre záujmové krúžky svojich detí, skončil sa čas dovoleniek… Tak to v živote býva, že niekedy bežíme a bežíme. A môže to byť aj dobré.
Využívam to však na pripomienku toho, že niekedy nestačí len robiť a ísť, ale aj premýšľať, či idem dobre, či mám dobre nastavené ciele. V opačnom prípade sa stáva, že nás môže minulosť dobehnúť.
A to je aj príbeh dnešného podobenstva, ktoré Ježiš vyrozprával. Ak by sme v ňom zmenili niekoľko slov – napr. nehovorili by sme o šafárení, ale o hospodárení, nehovorili by sme o správcovi, ale o vysokom manažérovi, nehovorili by sme o rozhadzovaní majetku, ale o sprenevere a tunelovaní – mali by sme pocit, že ten príbeh je úplne moderný.
Správcu z dnešného evanjelia si predstavujem ako človeka, ktorý dlho žil úspešný život. Ale zrazu prišiel bod zvratu, udanie na neho. Zrazu ho dobehla minulosť, keď si chod svojho života nastavil podľa svojich pravidiel na úkor firmy. Neraz to tak býva, že aj slušných ľudí môže zrazu prekvapiť vlastná minulosť. Asi to bol Abraham Lincoln, ktorý povedal, že starosti unesie každý človek, ale ak chceme vyskúšať charakter človeka, máme mu dať do ruky moc. Manažér z dnešného evanjelia nie je jediný, ktorý neuniesol moc nad majetkom ani nad ľuďmi. Žiaľ, nebýva to ľahké ani dnes a je veľa ľudí, ktorých moc zmení. Aj slušní ľudia zrazu vedia používať neslušné praktiky.
Náš manažér zrazu začal dávať svojim klientom výrazné zľavy. Dlžník oleja dostal zľavu 50%, dlžník pšenice 20%. Učenci hovoria, že Ježiš tu použil naozaj silné čísla. Dlhovať 100 kadí oleja vraj znamenalo dlhovať 3 tisíc litrov oleja. A dlhovať 100 kadí pšenice znamenalo dlhovať 40 tisíc litrov pšenice. Zľavy 50 a 20 % na tieto tovary tak znamenalo úsporu vyššiu ako to, čo bolo ročným ziskom bežnej rodiny. Nešlo o chudákov, ale o agrobyznismenov. [1] Takto si chcel náš manažér získať náklonnosť.
Najväčší zlom v evanjeliu však znamenajú slová „Pán pochválil nepoctivého správcu!“ Učenci sa dohadujú, kto je ten pán. Je to Pán Ježiš alebo je to pán z podobenstva, ktoré Ježiš rozpráva? Mohol Ježiš pochváliť nepoctivého správcu? Niektorí hovoria, že chvála prišla od pána z podobenstva, iní hovoria, že prišla od Ježiša. Nie však ako chvála nepoctivosti, ale niečoho iného.
Nech je správna odpoveď akákoľvek, určite stojí za to zastaviť sa a rozmýšľať nad tým, čo je tam hodné chvály.
Určite je vhodné všimnúť si, že náš manažér, ktorému začalo tiecť do topánok, začal premýšľať a rozhýbal sa. Nie je to málo. Mnohým ľuďom chýba i toto.
Tiež stojí za pozornosť, že manažér zmenil svoj postoj k majetku. Zrazu on nebol cieľom. Zrazu sa do popredia dostali ľudia, ktorých bude potrebovať. Ani to nie je málo. Často to počujeme z rôznych strán, že ľudia okolo nás potrebujú našu pozornosť, počúvanie, náš čas…, pretože sú to najcennejšie, čo život ponúka.
Ak „Pán pochválil nepoctivého správcu“ a my by sme si za tohto pána dosadili, že pre Ježiša je tento „Pán“ samotný Boh, potom by sme mohli povedať, že manažér začal vlastne až teraz konať tak, ako to od neho Pán čakal. Začal dávať veci do poriadku, prestal vidieť v ľuďoch zdroj zisku, začal v nich vidieť tých, ktorých treba odbremeniť a dopriať im.
Za najdôležitejšie z dnešného rozprávania považujem, že nám to pripomína, že sme správcovia. Každý máme v sebe túžbu vlastniť, mať i vládnuť – nad majetkom a často i nad ľuďmi. Ale Biblia nám pripomína – nielen tu – že nie sme vlastníci, ale správcovia. A mali by sme sa snažiť byť dobrými správcami.
V Starom zákone platil pre Izraelitov príkaz, že každý päťdesiaty rok mali vrátiť všetko, čo nadobudli, mali dať otrokom slobodu. Volá sa to jubilejné roky. Neviem si predstaviť, ako to fungovalo v praxi, čo to robilo s cenami pozemkov… Neviem, či to vôbec vedeli dodržať. Rovnako si neviem prestaviť, ako by sa to dalo aplikovať dnes. Ale je úplne jasné, že ten príkaz chce veľmi jasne dať najavo, že ľudia nie sú vlastníci. Dokonca ani kúska zeme, o ktorú sa staral dedo a potom otec. Ten príkaz chce zdôrazniť, že aj tú zem, ako aj všetko ostatné, ste dostali do svojho spravovania, celkom vám nepatrí.
Čo si z tohto všetkého odniesť? Prvá je pripomienka, že nad životom, jeho správnym nasmerovaním, by sme nemali premýšľať až vtedy, keď nám tečie do topánok. Druhé je, že sme správcovia – aj svojho času, aj darov, aj talentov, aj zeme… A mali by sme byť dobrí správcovia, ktorí sú požehnaním pre to, čo spravujú.
[1] Heryán, Ladislav: Žádný sluha nemůže sloužit dvěma pánům. In KT 32/25