23. 11. 2025 – Nedeľa Krista Kráľa
Dnes máme vedľa seba dva texty o Kristovi, ktoré akoby ani nehovorili o tej istej osobe (Kol 1, 12-20; Lk 23, 35b-43). V 1. čítaní sme počuli veľkolepý chválospev, ako je všetko cez Krista, skrze Neho, ako je On prvotinou vzkriesenia… Potom sme počuli v evanjeliu, ako Ježiš visí na kríži a zomiera. Neporovnateľne odlišné pohľady. Ale oba texty sú kráľovské, patria ku Kristovi Kráľovi.
V evanjeliu sme mohli sledovať ako sa rôznorodé skupiny prekvapivo spojili. Poprední muži – to dnešným slovníkom znamená politici a kňazi – sa spojili s vojakmi a odsúdeným lotrom. Všetci spoločne dobiedzali na Ježiša, aby ukázal svoju moc, zostúpil z kríža, a tak dokázal, že je Boží Syn. Tieto skupiny ľudí zväčša „kopú“ za svoje vlastné ciele. Ale tu sú prekvapujúco zajedno. Oproti nim stojí len druhý odsúdený lotor, ktorý sa Ježiša zastáva.
Nevidím však dôvod, aby sme sa tej zjednotenej skupine vysmievali. To, čo ukázali, je veľké pokušenie pre človeka. My veriaci neraz takto pristupujeme k Bohu: daj, nech je tak, ukáž svoju moc… Ale robia to aj neveriaci. Stačí, aby si dosadili na miesto Boha život. Povedia, a my to hovorievame s nimi: To má byť inak, to je nespravodlivé… A asi najsilnejšie sa toto pokušenie ukazuje vtedy, keď ostatní vedia, čo mám robiť ja, alebo keď ja presne viem, čo tí ostatní majú či mali robiť. Možno máme niekedy aj pravdu. Ale často je to pokušenie.
Akým kráľom je Kristus? Kráľom čoho?
Všetci vieme, že určite nejde o nejaké územie.
V modlitbe „Otče náš“, ktorý sa väčšina z nás denne modlí, tiež hovoríme „Príď kráľovstvo tvoje.“ Čo tým myslíme?
Keď sa modlím túto modlitbu, často myslím na to, aby na našej zemi zavládla spravodlivosť, pokoj, mier… To si predstavujem pod Božím kráľovstvom. Nemyslím si, že takáto túžba a jej pripomínanie si je niečo zlé. Verím, že nie je zbytočné znova a znova si takúto túžbu pripomínať. Ale aj takáto modlitba veľmi pripomína to pokušenie, ktoré naznačovali poprední muži s vojakmi i lotrom. Je tam to „daj, urob, ukáž, zariaď…“
Keď čítam, čo hovoria odborníci na Bibliu, nachádzam tam i to, že možno by sme mali túto časť modlitby „Otče náš“ prekladať nie ako „príď kráľovstvo tvoje“, ale ako „ príď tvoja vláda“. Pre mňa je to posun. Už nejde o to, že zvonka, zhora, odniekiaľ niekto zariadi pokoj, spravodlivosť, úctu… Ale že tou bránou som ja. Ja mám byť pod vládou Kristovou. V modlitbe „Otče náš“ prosím za seba. aby som sa dokázal podriadiť Božej vláde, aby som sa s ňom vedel a chcel zjednotiť. Aby som uveril, že Božia vláda nie je proti môjmu šťastiu, ale práve naopak, je cestou k jeho dosiahnutiu.
Lotor, ktorý sa Ježiša zastal, neprotestoval proti realite. Neprosil: „Zachráň seba i nás“. On si bol vedomý svojho života a prijímal aj trest, ktorý si zaslúžil. Prosil o blízkosť: „Spomeň si na mňa…!“ Pre nás môže byť výzvou, aby sme nečakali, že sa podrobíme Božej vláde až vtedy, keď budeme bez chýb, hriechov, sklamaní. Teraz je ten čas.