23. 2. 2025 – 7. nedeľa v cezročnom období
Bol to mladý šikovný muž po skončení vysokej školy. Tešil sa do svojho prvého zamestnania. Pracoval už aj počas školy, a tak bol presvedčený, že ho podobná práca bude baviť. Keď však nastúpil do zamestnania, bol šokovaný vzťahmi, ktoré boli na pracovisku. Boli to jeho rovesníci, ale navzájom sa ohovárali, písali štipľavé komentáre jeden na druhého, snažili sa znemožniť či spomaliť kariérny postup kolegov. Ako to dopadlo, asi nie je ťažké uhádnuť: pridal sa! Pridal sa k tým, ktorí ohovárajú a kritizujú. A bol presvedčený, že on je na tej správnej strane.
Podobných príbehov nájdeme veľa.
Aj mnohí z vás musia žiť v prostredí, ktoré vôbec nie je ústretové a prajné. A my sa musíme brániť. Zostáva však otázka, ako sa brániť.
Keď počúvam podobné príbehy o mladých ľuďoch, je mi ľúto, že sme ich tak málo naučili pracovať s emóciou hnevu, frustrácie, s pokušením vrátiť úder…
Dnešné evanjelium je Ježišovou výpoveďou o tom, ako sa brániť (Lk 6, 27 – 38). Pozýva k premýšľaniu nad tým.
V prvom rade mi však pripomína, že každý jeden z nás sme pre niekoho aj nepríjemný, nepohodlný. Aj pri pohľade na nás môže niekto prepadať ťažko vysvetliteľnému hnevu, aj nás všetkých ohovárajú a osočujú. Je dobré si to uvedomiť a aj to prijať. Nie je to príjemné, ale tak to je. Opäť dôvod na premýšľanie, čo s tým a ako sa k tomu postaviť.
Asi je dobré tiež pripomenúť, že ani tieto dnešné Ježišove slová nemôžeme vytrhnúť z kontextu. Slovné spojenia ako „láska k nepriateľom“, „netúžiť po zisku“,… neznamenajú, že by sa človek nemal brániť a nemal by premýšľať aj nad tým, čo môže získať. Ježiš hovoril normálnym ľuďom a normálni ľudia vedia, že sa musia naučiť aj brániť. A potrebujú aj chrániť či zveľaďovať svoj majetok.
Je dobré si tiež uvedomiť, že Ježiš týmito slovami nenabádal na to, aby sme si zatvorili oči, keď vidíme nespravodlivosť. Sme dokonca až povinní zápasiť o spravodlivosť vo svete, mali by sme sa vedieť zastať napadnutého… Teda jeho slová nie sú o slabosti ani nabádaním k slabosti. Práve naopak. Tie slová sú o veľkej sile. Pretože len silný a pružný človek dokáže nechať úder dopadnúť mimo seba. Len silný človek dokáže byť nad vecou a uniesť aj frustráciu zo zla okolo nás.
Zo všetkých tých viet a rád, ktoré dnes zazneli, odporúčam všimnúť si vetu: Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. (Tú vetu poznáme aj v negatívnom znení: Čo nechcete, aby vám ľudia robili, to im nerobte ani vy!) Nazývame to Zlaté pravidlo mravnosti. Aj toto negatívne znenie, ale aj to dnešné – pozitívne – majú svoje čaro. Robiť teda ľuďom tak, ako by sme chceli, aby sa oni správali voči nám.
Všetci ľudia, starí či mladí, bohatí či chudobní, vzdelaní či nevzdelaní, ľudia z rôznych kultúr a hovoriaci rôznymi jazykmi máme svoje potreby a priania, ktoré sú však dosť podobné. Potrebujeme vodu, vzduch, oddych… To sú fyzické potreby. Potrebujeme aj porozumenie, pocit istoty a bezpečia, ale aj to, aby si nás niekto vážil, mal rád… Všetci máme tieto potreby, hoci ich niekedy nevieme ani vysloviť a nevieme ich brať vážne. Skúsme si dnes predsavziať, každý sám za seba, že budeme reagovať na tieto potreby. Povedz si, že nebudeš ironický, nebudeš len kritický bez schopnosti pochváliť, nebudeš ponižovať, budeš počúvať druhého, urobíš všetko preto, aby cítil, že ho berieš vážne a vážiš si ho…