24. 11. 2024 Nedeľa Krista Kráľa
Na sklonku deväťdesiatych rokov bola v Českej televízii politická diskusná relácia. Po jej skončení odchádzali zo štúdia dvaja účastníci tým istým výťahom. A jeden z nich sa prihovoril druhému: „Pán podpredseda, to, čo ste celú hodinu rozprávali, nie je predsa pravda!“ Politik mu odpovedal s nádychom pohŕdania v hlase asi takto: „Pravda? Koho dnes zaujíma pravda? Ja hovorím svojim voličom. Tí druhí zas svojim!“ Takýto príbeh sa až zle počúva. Chcem veriť, že to takto neberú všetci, ale napriek tomu sa aj v našich životoch môžeme stretnúť s ľuďmi, pre ktorých pravda nie je hodnotou. Môžeme stretnúť ľudí, ktorí ju nepovažujú za základ komunikácie a prístupu k svetu.
Dnes si pripomíname Ježiša Krista ako kráľa. A počúvali sme k tomu úryvok z jeho súdu pred Pilátom. Ježiš sa tam odvolal na to, že zmyslom jeho života je vydať svedectvo pravde (Jn 18, 33b-37).
Skôr ako sa k tomu vrátime, pripomeňme si, že hovoriť o Kristovi ako o kráľovi môžeme v troch rovinách. Tú prvú nám pripomenulo 1. čítanie (Dan 7, 13-14). Spomína sa v ňom koniec sveta a to, že v ňom prichádza niekto ako Syn Človeka. Je to súčasť našej viery, že hovoríme o druhom Kristovom príchode na konci časov. To je dôležité, pretože nehovoríme len o konci, ale o nádeji a ústretovosti Boha voči svetu. Napriek všetkej tragike, ktorá sa spája s koncom, hovoríme aj o nádeji na nové nebesia a novú zem.
Druhú rovinu rozprávania o Kristovi ako o kráľovi nám pripomenulo 2. čítanie (Zjv 1, 5-8). V ňom sa spomína, že nás Kristus urobil kráľovstvom nášmu Bohu. Teda nikomu inému ako Bohu. To je to, čo môže človeku dať silu vzdorovať tomu, s čím nesúhlasíme. Veľmi silné príklady máme z prvej tretiny 20. storočia, keď boli v Španielsku a v Mexiku ľavicové diktatúry. V oboch krajinách sa vtedy rozpútalo silné prenasledovanie kresťanov. Svedectvá o nich hovoria, že často pred vykonaním rozsudku smrti hovorili: „Nech žije Kristus Kráľ!“ Vyhlásenie Ježiša za kráľa bolo odmietnutím tých autorít, ktoré ich ničili, bol to zdroj sily vzdorovať. Pre nás to môže byť podobné, ale môže to byť aj vyhlásenie, že pre nás nie je bohom ani nikto z ľudí, ani naše vlastné brucho…
S tým úzko súvisí tretia rovina, ako možno o Kristovi Kráľovi hovoriť. Môže to byť naše osobné prihlásenie sa k tomu, že ho chceme nasledovať, že práve on je referenčným bodom nášho života, práve podľa neho sa snažíme korigovať a nastavovať svoje životy.
Vráťme sa však k Ježišovmu svedectvu o pravde. Čo to znamená, akú pravdu chcel dosvedčiť?
Keď si ho predstavujem spútaného a zničeného pred Pilátom, napadá mi, že to prvé svedectvo je: Takto to nemá byť! Takéto stretnutia moci a bezmocnosti nie sú normálne. Takéto stretnutia tvrdého pragmatizmu – Pilát bol pragmatik – a túžby po lepšom svete majú nami zatriasť.
Ježiš prišiel svedčiť o pravde. Tá jeho pravda sa dá celkom zjednodušiť a povedať v niekoľkých vetách: Boh je dobrý Otec. Svet a život je dar z lásky, a tak by sme mali na to aj odpovedať svojím prístupom. Ak je Boh náš Otec, potom sme si všetci rovní a sme všetci navzájom bratia a sestry.
Takto môžeme zjednodušene vyjadriť pravdu, o ktorej Ježiš svedčil. Áno, dá sa to povedať ľahko, ale ako to preniesť do praxe? Tam totiž vidím, že to zatiaľ stále nefunguje.
My budeme mať asi vždy skúsenosť, že sa ľudia na pravde nedohodnú. Pre jedných to nie je hodnota, iní zas majú svoj uhol pohľadu… Aj medzi blízkymi ľuďmi – či súrodencami, či manželmi – bývajú rôzne uhly pohľadu. A môžu byť všetky správne!
Práve preto potrebujeme nielen popísať pravdu, ale hlavne mať úctu k tomu, čo hovorí druhý. Úctu a ochotu počúvať ho. Aj keď nemusíme súhlasiť.
Pred pár týždňami skončila v Ríme synoda o synodalite. Teda v podstate synoda o spoločnej ceste počúvania sa. Na tej synode bol aj istý ázijský arcibiskup. Zdá sa, že múdry a vážený muž. Ten porovnával západný a východný prístup k názoru, s ktorým nesúhlasíme. Povedal, že na západe, keď počujeme iný názor, začneme ho kritizovať, prebíjať argumentmi. Oni na východe povedia, že ho treba doplniť.
Možno práve takýto prístup k názorom iného je možnosťou, ako svedčiť o pravde a ako ju hľadať. Možno práve takto bude platiť na nás Ježišova veta: „Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“