Nedávno som si prehrával jednu z birmoviek v našej farnosti. Bolo milé pripomenúť si tváre mladých ľudí. Postupne som si však začal uvedomovať: „Tento už medzi nás nechodí, táto tiež nie, tento sa vyhlásil za ateistu…“ Nakoniec som to ani nevládal dopozerať. Viem, že sa viacerí trápite s niečím podobným v najbližších vzťahoch – niekto so svojimi deťmi, niekto s manželom, niekto s manželkou…, ktorí už nechodia medzi nás. Zväčša to ani nevysvetľujú a nedá sa s nimi o tom rozprávať.
Toto všetko sa mi vynorilo, keď som si čítal dnešné evanjelium (Jn 17, 1-11) a začal som nad ním premýšľať. Je tam totiž veta: „Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal…“ Znie to ako rozdelenie, odsúdenie sveta. A skutočne pri čítaní Jánovho evanjelia môžeme mať pocit, že svet je označovaný ako zlý, ako hriešny, ako tma bez svetla… Pritom však platí základ našej viery, že Boh miluje svet, stvoril dobrý svet, z lásky k človeku prišiel Boží Syn… Teda Jánov text nemôže byť jednoduchým odsúdením sveta ako zlého. Aj pre nás by mal byť svet priestorom, ktorý sa snažíme milovať.
Ježišove slová berme nie ako odsúdenie sveta, ale ako veľké vyznačenie jeho vyvolených. On toto vyznačenie pomenoval „zjavil som im tvoje meno“, teda meno Boha Otca. Ale v čom je to také dôležité? Vieme, že ľudia verili v Boha aj pred Ježišom. A aj dnes sú náboženstvá, ktoré Ježiša nepoznajú, ale v Boha veria. Čo teda Ježiš o Otcovi zjavil? Nám to už znie možno ako drobnosť, ale Ježiš zjavil, že Boh nie je trestajúci, čakajúci na naše slabosti… Ježiš o ňom hovoril ako o milosrdnom. Boh podľa Ježišovho zjavenia nie je vládca, ktorý si podľa seba posúva figúrky sveta. Naopak, nám dal slobodnú vôľu, my môžeme posúvať životy, môžeme život premrhať i naplniť. Boh podľa Ježišovho zjavenia nie je ten, ktorý stvoril svet a viac sa nestará, ale ten, ktorý chce byť s nami až do skončenia sveta. Tak by sme mohli pokračovať. Možno to skutočne všetko znie ako známe, ako drobnosť. Ale dôležité to je. A Ježišovi zjavne záležalo na tom, aby sa ľudia s týmto posolstvom jednoducho nestratili vo svete.
Kamarát, ktorý je približne v mojom veku, vyrastal v rodine, v ktorej mama dávala deťom pred ich odchodom z domu na dlhší čas krížik na čelo. A k tomu povedala: „Aby si nezabudol, odkiaľ si vyšiel!“ Aj takto jednoducho sa dá prerozprávať dnešné evanjelium. Aby sme nezabudli, odkiaľ sme vyšli, aby sme sa nestratili vo svete, nerozriedili posolstvá, z ktorých sa vytvára nádej a dobré smerovanie.
Pamätajme, že Boh stvoril dobrý svet a miluje ho. Ale stále potrebuje aj ľudí, ktorí v ňom udržiavajú svetlo.
Peter Cibira