25. 6. 2023 – 12. nedeľa
Štatistický údaj z minulého roka hovorí, že 700 tisíc ľudí na Slovensku žije pod hranicou chudoby. Mohli by sme týmto ľuďom povedať jednoduché „neboj sa“? Asi ani im, ani nikomu, kto sa akokoľvek trápi, by nestačilo povedať, že všetko dobre dopadne, nech sa len nebojí.
V evanjeliu (Mt 10, 26-33) sme počuli 3 krát „Nebojte sa“. Ale ani tam to nie je lacná útecha, ktorá sľubuje šťastný koniec.
Strach patrí do života. V detstve sme sa možno báli tmy či kriku, neskôr straty kamarátov, neúspechu či akné na tvári. Bojíme sa aj v dospelosti – možno straty zamestnania, možno spoločenského smerovania… Nie vždy musíme strach cítiť či priznávať sa k nemu, ale v podvedomí v nás môže pracovať. Niekoho paralyzuje, iného vedie k zmätočnému konaniu, iného ženie do útoku…
Úryvok dnešného evanjelia je vyprevadenie apoštolov na ich prvú misijnú cestu. A je jasné, že Ježiš vie, že to nebude len úspešná cesta. Apoštoli majú ísť hlásať radosť z blízkosti Božieho kráľovstva, ale nie všetci ľudia ich prijmú, nie všetci im budú rozumieť. Dokonca, neskôr ich za ich ohlasovanie budú aj prenasledovať a zabíjať. A k tomu im Ježiš hovorí opakované „nebojte sa“ – ani tých, čo ich budú chcieť umlčať, ani tých, ktorí im budú fyzicky ubližovať, ale ani toho, že sa budú cítiť bezcenní, bez výsledkov, pochybujúci o zmysle svojej práce… Ježišovo „nebojte sa“ však naozaj nie je lacnou útechou. Dáva k nemu aj návod, čo robiť. Prvá časť tohto návodu spočíva v uvedomovaní si svojej hodnoty. Nám prirovnanie k vrabcom môže vyznievať zvláštne, ale je to hlavne utvrdenie dôvery vo vlastnú cenu. Aj vtedy, keď ju nepotvrdzujú iní ľudia, aj vtedy, keď ju nepotvrdzujú veľkolepé výsledky. Takéto vedomie našej ceny pred Bohom nie je málo. Druhá časť Ježišovho návodu je vo výzve vyznať Krista. Nezameňme si to za slovné vyznávanie, recitovanie Verím v Boha. Ide o vyznávanie životom. Teda táto časť Ježišovej reči apeluje na to, aby sme nezišli z dobrej a správnej cesty. Ani vtedy, keď sa nedarí, ani vtedy, keď máme strach. Ani vtedy, keď sa zdá, že sme na tejto ceste sami. Strach naozaj mení naše správanie. A táto Ježišova reč chce pripomenúť, aby sme hodnoty dobra, pravdy, úcty… neprestali žiť.
Mohli by sme hovoriť o celých mračnách toho, čo nám dnes naháňa strach. Nesľubujeme si happy end. Ale bolo by dobré, keby sme dokázali do seba nasať Ježišovo „nebojte sa“. Ale aj hlboké presvedčenie o vlastnej hodnote. A tiež hlboké odhodlanie obstáť ako dobrí ľudia napriek všetkému, čo je okolo nás.
Peter Cibira