26. 1. 2025 – 3. nedeľa – Nedeľa Božieho slova
Biblii hovoríme aj Božie slovo. Dnes slávime nedeľu Božieho slova. Ak sa nad tým slovným spojením trochu zamyslíte, asi dospejete k podobnému ako ja: to je veľmi silné slovné spojenie. Boh hovorí, my máme Božie slovo…
Lenže každé slovo, aby malo zmysel, potrebuje adresátov. Inak by znelo do prázdna. K tomu ešte pridajme, že aj my, keď hovoríme, chceme, aby sme boli aj pochopení. Aj Božie slovo potrebuje adresátov a tiež tých, ktorí ho dobre pochopia.
V roku 1985 bol pápež sv. Ján Pavol II. na návšteve v Peru. Také návštevy nie sú len stretnutím s veriacimi, ale sú to aj oficiálne štátne návštevy. Vtedajší prezident Peru sa rozhodol, že Pápežovi odovzdá zvláštny dar. Bibliu. Ale nedal mu ju preto, aby ho potešil. Dal mu ju, aby mu ju vrátil. Malo to symbolizovať, že táto kniha priniesla do dejín jeho národa veľa utrpenia a krvi. Teda, že kolonizátori pred približne 400 rokmi priniesli do tejto krajiny Bibliu, ale aj meč a utrpenie.
Veľmi nepríjemný zážitok tak pre pápeža, ako aj pre kresťanov celkovo. Upozorňuje nás na dve skutočnosti: 1. Ako čítame Bibliu? Ako ju čítali tí, ktorí ju šírili pomocou meča? Pochopili ju? Našli v nej niekde návod, že sa má Biblia šíriť mečom? 2. Viac ako čítanie Biblie je „čítanie“ životov tých, ktorí sa hlásia k viere. Predpokladám, že ani vtedajší peruánsky prezident Bibliu nečítal. Venoval sa tomu, čo spôsobil život jej zvestovateľov.
Dnes sme my tí, cez ktorých ľudia pozerajú na Bibliu a jej hodnovernosť. My sme „chodiacou Bibliou“ pre ľudí – či chceme a či nie. Či je to dobré a či zlé čítanie.
Vrátim sa k textom dnešnej liturgie. Určite stoja za zmienku i za opakované prečítanie.
V 1. čítaní sme počuli (Neh 8, 2-4a. 5-6. 8-10), ako sa Izraeliti po desaťročiach vrátili z vyhnanstva a zajatia. Vrátili sa vlastne vnuci a pravnuci tých, ktorí boli odvlečení. Jeruzalem i chrám našli spustošené. V troskách našli knihu Zákona, teda Bibliu. A počuli sme, že plakali, keď ju počúvali. Nastala tam rezonancia s ich rozpoložením a so slovami Biblie. Po všetkom tom utrpení si pripomínali a uvedomovali, že Boh plní svoju zmluvu. Veľmi pekný príklad toho, že Biblia našla svojich adresátov.
V 2. čítaní sme počuli (1 Kor, 12, 12 – 30), ako apoštol Pavol chce vzbudiť rezonanciu u Korinťanov, ktorí boli rozdelení. Niektorí zdôrazňovali svoje dary a pohŕdali inými. Pavol ich chcel nanovo stmeliť, ukázať im vyšší horizont. A tým vytvoril jeden z najkrajších obrazov, aké by malo byť spoločenstvo veriacich, teda Cirkev. Nemá to byť organizácia, ale organizmus. V organizme všetko a všetci spolu súvisia. Všetko a všetci sú tam dôležití. Podľa mňa to nie je vízia len pre veriacich, ale pre ľudstvo ako také.
V evanjeliu (Lk 1, 1 – 4; 4, 14 – 21) sme počuli o Ježišovi, ktorý prišiel prvý raz domov, do svojej rodnej synagógy. Počuli sme vlastne začiatok jeho prvej kázne doma. Čítal z proroka Izaiáša, že Boží duch je nad ním, že prišiel zvestovať slobodu, uzdravenie, prepustenie z otroctva. Teda prináša radostnú zvesť. Žiadne moralizovanie, čo sa musí a nesmie. Svoju kázeň začína tým, že dnes sa to deje.
Ak by sme však čítali ďalej, zistili by sme, že ľudia najskôr žasli, čo im to hovorí. Ale situácia v synagóge sa veľmi rýchlo zmenila. Až tak, že ho z nej vyhnali a chceli ho zhodiť z útesu, teda zabiť. Zvláštne. Rezonancia na Bibliu nastala, a predsa po chvíli narástol hnev a agresia.
Vysvetlenie nie je až také zložité. Ježiš prečítal len časť Izaiášovho proroctva. To proroctvo po citovaných slovách pokračuje tým, že nastáva čas pomsty Boha a národy budú otrokmi a sluhami Izraelitov. Toto chceli ľudia v synagóge počuť. Ale nepočuli. Práve to je dôvod, prečo narástol hnev. Nepočuli o svojom vyvolení, o svojej jedinečnosti, o podriadenosti všetkých ostatných im.
Samotné vypočutie Písma, dokonca rezonancia s ním nestačí. Potrebné je pochopiť ho. Dobre ho pochopiť v Ježišovom duchu.
Ježiš tým skráteným textom prestavil svoj program. Ohlásiť Boha, ktorý je prívetivý ku všetkým. Ohlásiť, že zlo sa rieši dobrom. Že toto je jediná cesta na uzdravenie sveta. Nestačí, ak sa zlo prevalcuje či potlačí. Už vôbec nestačí pomsta. V takýchto prípadoch sa zlo vráti v nejakej ďalšej podobe. Ale mať nadmieru dobra nad všetko zlo, to by mohlo byť riešením.
Čo si z toho odniesť? Možno práve to Ježišovo „dnes“. Dnes treba začať, dnes treba počúvať, dnes sa treba pridať k Ježišovmu programu nadmiery dobra nad zlom. K liečeniu zla dobrom.