27. 10. 2024 – 30. nedeľa v cezročnom období B
Chcel by som vašu pozornosť zamerať na dve modlitby, ktoré zazneli v dnešnom evanjeliu (Mk 10, 46b-52). Obe sú od slepého Bartimeja. Prvá bola: „Ježišu, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“
Táto Bartimejova veta dala základ modlitbe, ktorú dnes nazývame Ježišova. Alebo tiež „perla pravoslávia“. Áno, je to pravoslávna spiritualita. Spočíva v opakovaní vety „Ježišu, Syn živého Boha, zmiluj sa nado mnou hriešnym!“ Je dobré, keď sa táto modlitba spojí s naším dýchaním. Teda s výdychom a s nádychom. Pri nádychu si hovoríme „Ježišu, Syn Boha živého“ a pri výdychu „zmiluj sa nado mnou hriešnym“. Takýto spôsob modlitby – spojený s dychom – dáva veľkú možnosť upokojiť dušu, nastaviť sa na to, čo hovoríme…
Nezáleží však na presnej formulácii slov. Oveľa dôležitejšia je prosba o zmilovanie. To je základ všetkých prosebných modlitieb. Ten, kto sa modlí, prosil už o mnoho vecí: o zdravie, o ochranu, o uzdravenie, o šťastie, o počasie… Ale niekedy môžeme prísť k pocitu, že ani nevieme, o čo vlastne prosiť. Niekedy nemáme slová na to všetko, čo máme na srdci. Niekedy už nemáme silu opakovať svoje želania. Niekedy si uvedomíme, že Boh má voľné ruky a nemusí plniť naše túžby… Prosba o zmilovanie je nad tým všetkým, akoby zastrešovala všetko, čo potrebujeme. Preto vám Ježišovu modlitbu dávam do pozornosti.
Druhá Bartimejova modlitba bola: „Daj, aby som videl!“ Bola to jeho odpoveď na Ježišovu otázku, čo od neho žiada.
Ak si spomeniete, aj minulý týždeň sme počuli, ako sa Ježiš spýtal: „Čo chcete?“ Pýtal sa tak svojich dvoch apoštolov. Ich odpoveď však bola o dôležitých pozíciách vedľa Ježiša. Ak si porovnáme Bartimejovu odpoveď a ich odpoveď, každému bude jasný obrovský rozdiel. A asi každý bude viac naklonený Bartimejovej bytostnej túžbe vidieť.
Tento príbeh však nie je celkom o Ježišovi a jeho schopnosti robiť zázraky. Nie je o zázraku, ale o viere. Na jeho základe by sme mohli hovoriť o rôznych etapách viery. Mohli by sme to rozoberať na základe Bartimejovej činnosti, ktorá má symbolický význam: ako kričal, ako ho okrikovali a on bol vo svojom zápase osamotený, ako odhodil plášť – teda to, čo ho doteraz ohrievalo i schovávalo, ako sa pohol so svojho miesta a ako sa nakoniec vydal na cestu za Ježišom.
Z môjho pohľadu je dôležité, že celými dejinami sa cirkev v tomto príbehu nestotožňovala s tými, ktorí vidia, ale s nevidomým Bartimejom. V Čechách je biskup, ktorý má svoje biskupské heslo: „Daj, aby som videl!“ Pán biskup síce nosí okuliare, ale všetci veľmi dobre vedia, že svojím heslom neprosí o zlepšenie svojho fyzického zraku. Ale o schopnosť vidieť podstatu, vedieť správne riešiť problémy.
Preto premýšľanie nad Bartimejovým príbehom začína slovami: „To ja som ten slepec!“ Prípadne: „To my, ľudia, potrebujeme vidieť!“
A že je to aktuálne aj dnes, o tom by sa dalo veľa hovoriť. V našej modernej dobe sme zasypaný toľkými – a často protichodnými – informáciami, že volať „daj, aby som videl a aby sme videli“ je celkom prirodzené. Sme v problémoch, na ktoré sa len veľmi ťažko hľadajú jednoduché riešenia. A aj tu volať „daj, aby som videl a aby sme videli“ je prejavom zdravej pokory a túžby po správnych riešeniach. Ale okrem nových problémov a novej situácie sme aj dedičmi klasických neduhov, ako sú predsudky. Každý sme inak formovaný, máme iné zranenia, inak sme zrelý. Preto pri pohľade na to isté každý vidíme svoje, máme svoju pravdu. Vidieť celok, vidieť Božím pohľadom vôbec nie je jednoduché. Preto „daj, aby som videl“ je prejav túžby po pravde i po zrelosti.
Táto Bartimejova modlitba je pre veriacich dôležitá. My nie sme vlastníkmi pravdy, nie sme vlastníkmi Boha. My sa hlásime k tomu, že Boha a pravdu hľadáme. Ak má človek pocit istoty vo svojej viere, je to dobré. Ale ak by v tejto istote už nezostalo žiadne miesto pre náznak neistoty, tak to nebude správna viera.
Nech nám Boh dá, aby sme videli. Aby sme dobre videli!