28. 4. 2024. – 5. veľkonočná nedeľa
Asi pred dvoma rokmi, keď sme sa ako-tak spamätávali z pandémie covidu a zo všetkých proticovidových opatrení, mal jeden kolega zaujímavý postreh. Hovoril, že keď sa teraz stretáva s ľuďmi, mnohí sa mu zdajú osobnostne zmenení. Akoby to ani neboli tí istí ľudia, ktorých pred tým poznal. Pripisoval to dlhej izolácii a hlavne neprestajnému napojeniu sa na vlastné zdroje informácií.
Už dávno sme vedeli a hovorievali sme, že to, čím človek živí svoju myseľ, to ho zmení. Vieme si predstaviť, že ak bude človek neprestajne ponorený napr. v komunite tipérov alebo v hocakej inej komunite, postupne to zmení celé jeho vnímanie reality a celý prístup k životu. V našej mediálnej a sociálno-sieťovej dobe je to možné pozorovať oveľa výraznejšie.
Počuli sme v dnešnom evanjeliu (Jn 15, 1-8), ako sa Ježiš označil za vínny kmeň. To je špecialita predovšetkým Jánovho evanjelia. V jeho textoch nachádzame vyjadrenia: ja som chlieb života; ja som cesta, pravda a život; ja som dobrý pastier; ja som brána k ovciam. A to dnešné: ja som vinič, vy ste ratolesti. Tieto Ježišove prirovnania chcú priblížiť a vysvetliť, ako Ježiš vnímal sám seba. Ale sú aj rozprávaním o poslucháčoch. O tom, čo by mali robiť. Ak Ježiš hovoril, že je „chlieb života“, je to pripomienka, že človek k životu a ku svojej sile potrebuje prijímať pokrm. A teda je to reč pre poslucháčov, aby sýtili svoju dušu Ježišovým posolstvom a vzťahom k nemu. Ak povedal, že je „bránou k ovciam“, je to odkaz pre poslucháčov, ako by mali pristupovať k ľuďom – nie ako zlodeji, ale ako tí, ktorým na ľuďoch záleží. Ak sme dnes počuli, že on je vinič a my sme ratolesti, ako prvé nám asi napadne, že je to výzva prinášať ovocie. Ovocie dobra, dobrých skutkov… Ale ak to začneme pozornejšie čítať, nájdeme, že dôraz je na udržaní pripojenia, na čerpaní miazgy. Plody majú prísť tak nejako samé od seba, ale poslucháč je nabádaný na to, aby sa zameral na napojenie na zdroj, z ktorého má čerpať.
Mohli by sme sa však spýtať, prečo byť napojený práve na zdroj, ktorým je Kristus. Veď som sám naznačil, že žijeme v mediálnej dobe a na výber sa nám ponúka neskutočne veľa iných možností. Prečo teda byť aj dnes zameraný na Krista?
Jedna katechétka mi rozprávala, že má teraz veľmi náročnú skupinu deviatakov. Jeden z nich jej položil otázku, prečo si myslí, že práve kresťanský Boh je tým správnym Bohom. Pýtal sa jej, či vie, koľko je náboženstiev na svete a že každé ponúka iného Boha. Nech si to pozrie na internete. Katechétke napadla krátka, ale výstižná odpoveď. Povedala mu, že je tu ponuka mnohých iných bohov, ale ktorý z nich za nás zomrel? Iste, dalo by sa o tejto odpovedi diskutovať, ale vo svojej jednoduchosti je veľmi dobrá. Katechétka trafila klinec po hlavičke.
A to je aj odpoveď na otázku, prečo by sme sa aj dnes mali snažiť o naštepenie sa na kmeň, ktorým je Kristus a jeho posolstvo. Je to totiž výzva pre tých, ktorým záleží na našom svete a na tom, aby v ňom bolo aspoň trochu spravodlivosti, pokoja, milosrdenstva, súladu s ostatným stvorením, lásky…
Na tento zdroj sa opakovane snažíme napájať svojimi bohoslužbami, modlitbami, poznávaním Ježišovho posolstva, premýšľaním nad ním.