30. 7. 2023 – 17. nedeľa
Už tretiu nedeľu počúvame rôzne podobenstvá. Veľmi často chcel nimi Ježiš vysvetliť, čo je to Božie kráľovstvo.
Termín Božie kráľovstvo alebo nebeské, alebo Kristovo sa v evanjeliách objavuje približne 80 krát[1]. Tak veľmi na tom Ježišovi záležalo? Určite áno. Bola to jeho hlavná téma.
My sme naučení myslieť si, že Ježiš nás prišiel zachrániť od večnej smrti. Urobil to svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. To je veľmi skrátené a zjednodušené konštatovanie. Ježiš to videl vo väčšej šírke. On prišiel hlásať, že Božie kráľovstvo je tu, medzi nami a v nás. Sme ho schopní. Sme jeho súčasťou.
Trochu nás môže miasť, že si podvedome pod slovom kráľovstvo predstavujeme nejakú krajinu alebo nejaký spôsob vlády. Teda nejakú monarchiu. V Ježišom poňatí to však tak nie je. Nie je to krajina ani absolutistický panovník nad ňou. A nie je to ani čas, počas ktorého v dejinách trvá nejaká krajina. Je to náš svet, je to náš čas. A my sme toho súčasťou.
Tiež nás môže vyrušovať, že Ježiš nenechal žiadnu jednoznačnú definíciu tohto kráľovstva. Jeho podobenstvá o ňom neraz pripomínajú skôr hádanku, ktorá vám zostane v mysli a postupne sa nejako rozsvecuje, čo to znamená. A dokonca niektoré jeho podobenstvá sú skôr provokáciou pre tých, ktorí majú svoju predstavu o Bohu, o svete a o poriadku vo svete. A Ježiš to asi aj občas chce – vyrušiť svojich poslucháčov, trochu s nimi zatriasť.
Celkovo môžeme povedať, že reč o Božom kráľove je vlastne rečou o hľadaní plnosti života. Má provokovať, privádzať k premýšľaniu. Ale je to reč o kráľovstve, ktoré je tu, ktoré nezačne až niekedy našou smrťou. V rôznej spleti podobenstiev nájdeme motívy, ktoré sa vždy opakujú. Ten prvý je, že toto kráľovstvo sme dostali, objavujeme ho. Hoci by sme mali s ním spolupracovať, my ho celkom nevytvárame. Je ako poklad, ktorý objavíme – tak sme to počuli dnes (Mt 13,44-52). Druhý opakujúci sa motív je, že existuje aj opak – vylúčenie z tohto kráľovstva, akési „prespanie“ svojho času na objavovanie plnosti, premeškanie šance. Tiež sme to počuli aj dnes, že niektoré ryby budú vyhodené. Jednoducho nedosiahli potrebnú kvalitu.
Krásnym príkladom objavovania Božieho kráľovstva a hľadania spolupráce s ním je dnešné čítanie o mladom kráľovi Šalamúnovi (1 Kr 3, 5-6a. 7-12). Biblia opisuje jeho zvláštny sen, v ktorom mu Boh ponúka všetko, čo bude chcieť. Šalamún prosil o múdre a citlivé srdce, aby mohol spravovať svoj ľud. Nepýtal si, aby bol dobrým staviteľom, aby bol dobrým diplomatom, aby bol slávny a bohatý. A skutočne to všetko aj neskôr dosiahol – postavil chrám, ktorý bol považovaný za jeden z divov sveta, stal sa najslávnejším izraelským kráľom, obdivovali ho aj iní vládcovia. Ale on chcel múdro a citlivo spravovať! To si zaslúži pozornosť.
V našej krajine začala predvolebná kampaň. Možno nie som sám, kto by veľmi prial našim politikom, aby vedeli dobre spravovať. Aby nemali na zreteli len a iba hrubý domáci produkt, aby nevideli len a iba ochranu životného prostredia, aby sa nesnažili len a iba o úctu pre ktorúsi menšinu, aby nechceli len a iba rozdeľovať financie…
Môj cieľ však nie je radiť politikom či formovať ich svedomie. Majú svoju zodpovednosť. Môj cieľ je skôr ponúknuť všetkým nám, ako sa dá spolupracovať na Božom kráľovstve, ktoré tu jednoducho je. Všetci sme totiž už dostali. Minimálne svoje telo. Ak sa snažíme neubližovať mu, vážiť si ho, potom už spolupracujeme na Božom kráľovstve. Ale všetci sme dostali aj rozum. Ak sa ho snažíme používať múdro i s dávkou citlivosti, už spolupracujme na Božom kráľovstve. A všetci sme dostali vzťahy s ľuďmi. Ak sa v nich snažíme neubližovať, ak ich rozvíjame, spolupracujeme na Božom kráľovstve. Všetci sme dostali priestor pre život. Ak sa ho snažme chrániť a zveľaďovať, spolupracujeme na Božom kráľovstve. A dostali sme svoj čas. Životný čas. Ak sa ho snažíme nepremárniť, prežiť zmysluplne, harmonicky, spolupracujeme na Božom kráľovstve v nás i okolo nás.
Peter Cibira
[1] Sokol, J.: Naděje na nedeli. Krátke promluvy na nedělní čtení. Vyšehrad 2017. S. 46