4. 1. 2026 – 2. nedeľa po Narodení Pána
Ak vidíte na obraze svätca, ktorý drží v ruke pero a vedľa neho je orol, tak ide o Jána Evanjelistu. Od neho sme dnes pri liturgii čítali úvod do jeho evanjelia (Jn 1,1-18). Orol na jeho zobrazeniach je inšpirovaný práve týmto textom. Je to totiž niečo vznešené, ako let orla.
A skutočne, Ján napísal veľkolepý hymnus, oslavnú báseň o Slove, ktoré sa stalo telom. Text má v sebe vznešenú poéziu, ale aj hĺbku kresťanského posolstva. Zaslúži si poctivý rozbor. Obmedzím sa však na niekoľko poznámok.
V prvom rade, evanjelista Ján vytvoril týmto úvodom akýsi most medzi gréckou filozofiou a Bibliou. Gréci boli v časoch pred Ježišom, ale aj počas Ježišovho času a v časoch prvých kresťanov veľmi vyspelou kultúrou. Mená filozofov ako Aristoteles či Platón sú známe a citované dodnes. Z tejto kultúry premýšľania sa zrodila aj naša kultúra Západu. Vo svete Biblie sa však premýšľalo a hovorilo trochu inak. A tak je Jánov úvod do evanjelia akýmsi mostom, ktorý spája oba spôsoby premýšľania. Teda pomocou gréckych pojmov hovorí o kresťanstve a snaží sa odpovedať na základnú otázku, ktorú si Gréci kládli. Otázku o pôvode všetkého.
Pôvod však neznamená začiatok v čase, nejaký Veľký tresk po ktorom sa začína vyvíjať vesmír. Pod slovom „pôvod“ hľadali Gréci podstatu, princíp života a sveta. A objavili niektoré formulácie, ktoré sa dajú použiť i dnes, hoci znalosti starých Grékov boli neporovnateľne slabšie s tými našimi.
Ale kto by si dnes kládol otázky o pôvode a princípe života? Našou hlavnou otázkou je najčastejšie: Ako byť šťastný? Alebo je to otázka: Ako vyriešiť svoj akútny problém? Nemáme ani kapacitu, aby sme sa pokúšali objavovať pôvod a princípy života.
Napriek tomu však aj bežný človek si občas položí otázku: O čo tu vlastne ide? Alebo: Ako mám tomu rozumieť? Už týmito otázkami naznačujeme, že napriek nedostatku sily skúmať všetko do úplne podstaty, predsa aj chceme ísť trochu hlbšie. Hlbšie rozumieť.
Čo nám teda môže povedať vzletný Jánov úvod do evanjelia?
Spomeniem dve inšpirácie. To prvé je, že Ján chcel veľmi dôrazne vykresliť, že Ježiš Kristus bol tak v jednote s Bohom, že hovoríme o Božom Synovi. Bol s ním tak v jednote, že miznú hranice času, a môžeme hovoriť o tom, že bol pred svetom a pri tvorení sveta. Z toho však plynie Jánovo posolstvo: Oplatí sa ho počúvať! Treba ho počúvať! Počúvať to, čo hovorí o človeku, o živote, o nádeji, o zmysle života, o láske a milosrdenstve… Ja k tomu môžem pridať len svoje presvedčenie, že to platí aj dnes. Aj dnes sa oplatí počúvať, čomu nás to vlastne učil.
Druhá inšpirácia súvisí s Jánovým motívom zápasu svetla a tmy, teda dobra a zla. Ján je chvíľami ako keby skeptický: Tma neprijala svetlo! Má to však aj rozmer obrovskej nádeje: Tma nepohltila, nezničila svetlo. I keď sa sama nestratila. Ak si to povieme inak, tak to znamená, že ani tie najhoršie etapy v dejinách ľudstva nespôsobili, že by sa stratili ľudia šíriaci svetlo, túžiaci po svetle. A to je dôležitá nádej. Kiež by sme patrili k tým, ktorí chcú niesť a nesú svetlo dobra.