4. 5. 2025 – 3. veľkonočná nedeľa
V stredu (7. 5. 2025) sa začne konkláve, teda voľba nového pápeža. Je to pre mňa veľmi symbolické, že práve na túto nedeľu pred konkláve pripadlo evanjelium, v ktorom Ježiš poveruje Petra pápežskou službou (Jn 21, 1 – 19). Vieme, že pápeži sú dedičmi jeho poslania.
Toto je dobrá príležitosť trochu si pripomenúť, čo vieme o Petrovi.
Pre mňa je veľmi cenné, zarážajúce i inšpirujúce, že Nový zákon opakovane hovorí o zlyhaniach tohto prvého pápeža. Opakovane pripomína, ako Peter Ježiša trojnásobne zaprel, ale aj jeho veľkú suverenitu, keď sľuboval, že je ochotný s ním zomrieť. A tiež jeho snahu všetko riadiť, keď Ježišovi hovoril, čo sa mu môže a čo nie sa mu nesmie stať.
Prví kresťania sa zjavne nehanbili toto všetko zapísať a Peter to zjavne sám hovoril o sebe a počúval o sebe.
Dnes nemáme problém stretnúť ľudí, ktorí sa chvália tým, ako obchádzajú zákon, pravidlá, ako si robia po svojom. Neraz hriešne. Toto však nie je Petrov prípad. Dnes nemáme problém stretnúť ľudí, ktorí sa tvária ako dokonalí, spravodliví, svätí. Pritom ich okolie by vedelo hovoriť, ako otravujú atmosféru i prostredie. Ani toto nie je Petrov prípad. Petrovo priznanie chýb skôr naznačuje, že prijal svoj životopis. Prijal chyby, ktoré k nemu patria. Nie preto, aby sa nimi chválil. Jeho prijatie a zverejňovanie chýb naznačuje, že nemá problém priznať, že práve ony sú v základoch toho, kým sa stal. Práve na ich základe prišlo k jeho premene.
Dnešné evanjelium ukázalo apoštolov ako sklamaných ľudí. „Idem loviť ryby“, to je náznak toho, že Peter a apoštoli už celom nevládali spracúvať všetky skúsenosti – tri roky s Ježišom, sklamanie z jeho potupnej smrti i zvláštne skúsenosti zo zmŕtvychvstania. Išli teda robiť to, čo pred tým vedeli. Ale neúspešný rybolov akoby naznačoval, že ani ich rutinná činnosť už nevychádzala. Ježiš ich našiel v situácii, v ktorej museli priznať, že ani nemajú čo ponúknuť na jedenie. Dokonca je tam náboženský symbol – nevedeli ani rozpoznať Ježiša v ton neznámom človeku na brehu.
V tomto rozprávaní sa však tiahne línia lásky. Aspoň ja som si to tak nazval. V texte sa píše, že „učeník, ktorého mal Ježiš tak rád“, rozpoznal, že na brehu stojí Ježiš. Poznáme to asi všetci – ak niekto pozerá na nás láskavo, priateľsky, jeho pohľad je iný, ako tých bez láskavosti.
Línia láskavosti sa tiahne aj Ježišovými otázkami na Petra. Pýta sa ho, či ho má Peter rád. Nepýtal sa na to, čo všetko má naštudované, nie na to, z akého rodu pochádza, nie na to, aké má nedostatky…
Nechcem to zľahčiť. Nechcem povedať, že stačí mať rád a človek nemusí vedieť, nemusí zápasiť so svojimi nedostatkami. To určite nie. Ale predsa je láska či vzťah základom toho, že môžeme ísť ďalej. Aj tam, kde sme urobili chyby, aj tam, kde nepoznáme odpovede a nemáme vysvetlenia…Vyjadrenie takéhoto vzťahu sa stalo základom pri prvom menovaní pápeža.
Ježiš sa Petra pýtal trikrát. Je zjavné, že je to reakcia na jeho trojnásobné zapretie. Ale víťazí tam láska, vzťah, blízkosť.
V čom nám toto evanjelium môže byť blízke?
Predpokladám, že mnohí z nás sa môžeme cítiť podobne ako apoštoli po každej omši. V kostole počúvame o pokoji, o bratskej láske. Ale mnohí prídete domov a už vo vlastnom dome zažijete nepohodu, odmietnutie, možno neznášanlivosť a odpor. Mnohí sa môžete cítiť frustrovaní otázkou, čo sme to za vieru odovzdali našim deťom. Mnohí sa môžeme neraz cítiť sklamaní, lebo ani to, čo sme doteraz vedeli robiť, sa nedarí… Nevieme rozpoznať Ježiša na „našom brehu“…
Pre mňa je cenné i milé, že keď apoštoli vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu, rybu a chlieb. Ježiš im pripravil raňajky. To je hlboký odkaz – myslel na nich, aj keď prežívali svoje sklamania a neúspechy.
A tak, keď dnes prídete domov a niekto vám tam pripravil raňajky, spomeňte si na toto evanjelium. Ale ak vám ich aj nikto nepripravil a budete to robiť sami, ak si ich viete pripraviť a máte ich z čoho pripraviť, tiež si spomeňte. Veľkonočný čas nám totiž chce rôznymi spôsobmi pripomínať milosť, ktorú sme sami nevytvorili. Milosť, ktorá k nám prichádza rôznymi nenápadnými cestami, ale prichádza.