4. 8. 2024 – 18. nedeľa v cezročnom období
Slobodu si vážime. Verím, že všetci. Ale niekedy s ňou máme aj problémy. Jej zneužitie nás vie nahnevať, ona sama vie byť pre nás aj sklamaním. Sloboda sama nestačí. Nutne si žiada spojenie s inými hodnotami. Napr. aj s dostatkom jedla…
Čítal som článok o slobode, kde sa opisovali jej tri druhy.[1] Jej prvý stupeň bol opísaný ako sloboda typu: „Dajte mi kľúče od bytu!“ Lenže to je veľmi náročná sloboda. Žiada si niekoho, kto zabezpečí všetky podmienky, aby si slobodný mohol užívať. O takomto druhu slobody sme mohli počuť v 1. čítaní (Ex 16, 2-4.15-15). Izraeliti sa po dlhých storočiach stali slobodnými, nepochopiteľným spôsobom sa dostali z otroctva. Ale radosť im dlho netrvala. Len dotiaľ, kým pojedli svoje zásoby. A my sme v úryvku počúvali, ako nariekajú nad plnými hrncami v Egypte, zatiaľ čo na púšti ich trápil hlad. Sloboda je spojená aj s inými hodnotami – napr. aj sloboda typu „dajte mi kľúče od bytu“ nevydrží dlho, pokiaľ ju niekto zvonka nebude zabezpečovať.
Druhý typ slobody sa volá „sloboda hypermarketu“. To je vyšší stupeň slobody. Tu už aj platíme. Ale hlavné je, že máme možnosť si vybrať z viacerých možností. Profesionáli, ktorí sa starajú o predaj v obchodných centrách, dobre vedia, že tovaru musia občas zmeniť obal, inokedy premiestniť celé regále, aby sme si svoj tovar znova vyhľadali. Hoci je to vyšší stupeň a hoci aj máme z čoho si vybrať, predsa nie vždy si správne vyberieme. Takto by sme zas mohli vnímať 2. čítanie, kde apoštol Pavol prízvukuje Efezanom, aby si správne vyberali svoj životný štýl (Ef 4, 17.20-24). Naznačuje im, že hoci sa hlásia ku kresťanstvu, predsa si v praxi vyberajú životný štýl pohanov, ktorý on vidí ako naháňanie sa za márnymi vecami.
Tretí typ slobody sa prirovnáva hre. Kto si chce zahrať, ten musí prijať pravidlá hry. Ale podstatné je, že spoluhráč prinesie vždy niečo nové, na čo musíme reagovať. Ak správne reagujeme, ak spoluhráča vnímame ako výzvu, môžeme mať z hry aj radosť. A k rozprávaniu o takomto type slobody by som zaradil dnešné evanjelium (Jn 6, 24-35). Ježiš zázračne nasýtil veľký zástup ľudí. Ľudia sa ho vtedy chceli zmocniť a urobiť ho kráľom, ale on sa vytratil. Dnešné evanjelium je pokračovaním. Ľudia ho našli na druhom brehu. A nastupuje dlhý a – hlavne pre dnešného čitateľa – dosť náročný rozhovor.
Prečo chceli z Ježiša urobiť kráľa? Rýchle a zrozumiteľné vysvetlenie by bolo, že je to predsa príjemná predstava mať kráľa, ktorý sa postará o chlieb pre ľudí. Sám som toto vysvetlenie viackrát použil. Ale myslím si, že treba ísť trochu hlbšie. Izraeliti očakávali Mesiáša. Jeden zo znakov mesiášskych časov bol opísaný ako dostatok chleba pre všetkých. V snahe urobiť Ježiša kráľom môžeme vnímať – aspoň pre tú chvíľu – jeho uznanie za Mesiáša. Ale Ježišova odpoveď bola úplne iná. Odmieta pokušenie lacného nasýtenia. Namiesto toho opakovane hovorí o potrebe prijímať chlieb z neba a nechať sa ním premieňať. Teda odmieta, že Mesiáš má všetko naraz vyriešiť. Vedie ľudí k tomu, aby sa z nich stávali noví ľudia, nové stvorenia. Postupne, ale nepretržite. V tomto duchu môžeme povedať, že práve nové stvorenia, noví ľudia, inak zmýšľajúci ľudia sú pre Ježiša znakom mesiášskych časov.
Môže nám to pripomenúť pravdu, ktorú všetci poznáme: Akým myslením sa sýtime, takými sa postupne staneme.
Druhé, čo nám môžu dnešné texty pripomenúť, je, že za všetkými našimi túžbami – či už za túžbou po chlebe, slobode alebo po radosti… – môžeme vnímať túžbu po Bohu. Sv. Augustín, jeden za najväčších svätcov i mysliteľov kresťanstva nebol od začiatku riadnym kresťanom. Jeho mama Monika sa roky modlila za jeho obrátenie. Keď prešiel všetkým svojím zmietaním sa, všetkými svojimi vnútornými zápasmi, povedal známy výrok: „Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Bože!“ Myslím si, že práve toto vedomie nás môže uchrániť od toho, aby sme bezmedzne neprepadli túžbam, ktoré nás nedokážu celkom naplniť.
[1] Jan Sokol.