5. 1. 2025 – 2. nedeľa po Narodení Pána
V týchto dňoch som počúval o človeku, ktorý prečítal celú Bibliu. To by nebolo nijako zvláštne, ale zvláštny bol motív – ten človek sa chcel stať veriacim a v Biblii nájsť k tomu cestu. Nepomohlo to. Prečítanie celej Biblie mu nepomohlo k nájdeniu viery.
S Bibliou je to – pri veľkom zjednodušení – tak, že sú v nej niektoré state dosť zjednodušujúce, pripomínajúce mytologický či rozprávkový jazyk. A tým je to pre dnešného čitateľa neraz veľmi ťažko pochopiteľné a prijateľné. A potom sú tam veľmi hlboké state, ktoré sú však pochopiteľné ešte ťažšie. Tu nám dnešné bežné vzdelanie ani nestačí, potrebovali by sme poznať filozofiu a kultúrny kontext z doby vzniku. Takže čítať a pochopiť Bibliu bez nejakého vysvetľovania je veľmi náročné.
Vo vianočnej liturgii je to veľmi podobne. Striedajú sa texty, ktoré sú jednoduché, ale trochu i mytologické – kde nám anjeli akosi rýchlo vyspievajú „Sláva Bohu na výsostiach“ a pastieri akosi rýchlo pochopia, že to dieťa v jasliach je novonarodený kráľ sveta – s textami náročnými a hlbokými, ako sme to počúvali aj dnes (Jn 1, 1 – 18).
Som presvedčený, že aj na vás ten dnešný úryvok pôsobí veľkolepo. Je to úvod Jánovho evanjelia, tzv. prológ. Už dávno sa vyjadrili takí komentátori Jánovho evanjelia ako sv. Augustín a sv. Ján Zlatoústy, že už len na napísanie takéhoto úvodu bolo treba nadľudské úsilie. Je to naozaj vzletný chválospev na Boha a Jeho lásku k nám. Práve pre tento úvod sa pri zobrazovaní evanjelistu Jána kreslí orol. Ten má pripomínať vzletnosť týchto slov Jánovho prológu.
Text prológu pôsobí vzletne, ale ak sa ponoríme hlbšie, zistíme, že nie je také jednoduché pochopiť ho. Už len samotné prvé slová „Na počiatku bolo Slovo“. Znie to pekne. Ale môžeme sa pýtať: Aké slovo? Čo to Boh vyslovil? Zrazu zistíme, že budeme mať viac otázok ako odpovedí.
To však neznamená, že by sme Jánovým slovám nemohli vôbec porozumieť.
Napr. pri citovanom výroku „Na počiatku bolo Slovo…“ si môžeme za „Slovo“ dosadiť aj iné možnosti prekladu. Napr. myšlienka, plán, projekt. To už je iné. To už nie sú bezobsažné slová. Ak má projektant projekt, tak vieme, že má predstavu. Možno i plán. Toto naznačil Ján: že na počiatku, pred vznikom neba a zeme bol plán, myšlienka. Teda aj cieľ a zmysel všetkého.
Prečo však o tom hovoriť? Napr. preto, že sami sa môžeme ocitnúť v situácii, keď potrebujeme vedieť a cítiť, že tu nie sme sami a len pre seba. Že sme súčasťou oveľa vyššieho celku a reťaze dejín. Že aj naše životy majú zmysel. A tiež je dobré o tom hovoriť preto, lebo keď sa človek vníma ako súčasť väčšieho celku, práve v takomto uvažovaní sa rodí aj morálka – schopnosť pristupovať k celku a iným ľuďom so zodpovednosťou.
Druhé, čo si môžeme všimnúť na Jánovom prológu, je, že Boha nazval Svetlom a Životom. Teda svetlom a existenciou. S týmito názvami je už trochu jednoduchšie pracovať v našej mysli.
Svetlo sa len dáva. Len jednoducho je. A my ľudia potrebujeme svetlo. Sme akýsi hľadači svetla. Aj fyziologicky je pre väčšinu ľudí rozdiel, či máme krásny slnečný deň alebo deň plný tmy. Máme skúsenosť, ako nás vie svetlo zobudiť. Potrebujeme ho však aj v duchovnom zmysle – chceme mať jasno, chceme poznať veci, chceme porozumieť… Svetlo však k ničomu nenúti. Ak by sme mali izbu plnú neporiadku a zažneme svetlo, neporiadok sa neuprace. Len nám to svetlo pomôže, aby sme videli, čo všetko nie je na svojom mieste.
Pamätám si na rozhovor s človekom, ktorý bol veľmi ťažko chorý. Bola to diagnóza, ktorú si zavinil sám – závislosť. A bola to diagnóza, ktorá mu pokazila zdravie, vzťahy, financie, dobré meno… Opakovane sa pokúšal dostať sa z toho, ale nedarilo sa mu to dlhé roky. Našťastie, po dlhom trápení sa začal proces jeho oslobodzovania sa. Vtedy objavil aj vieru. Až tak, že sa po čase dal na štúdium teológie. Ale v rozhovore pre časopis Zrno hovoril, že objavenie viery vôbec neznamenalo, že by prestal byť nervózny, že by sa stratili jeho zlé vlastnosti a dôsledky životného štýlu, ktorý žil. Viera je však pre neho svetlom, v ktorom dnes vidí svoj život. Cez ktoré pozerá na seba.
Aj naša viera je a má byť svetlom, ktoré dopadá na to, čo žijeme. Môžeme si položiť otázky, kto bol a čo bolo pre nás v živote svetlom; kedy, kto a čo bolo našou skúsenosťou otvorenia očí, schopnosti vidieť život lepšie. A môžeme sa tiež pýtať, ako to súvisí s Božím svetlom pre naše životy.
Vrátim sa k človeku zo začiatku rozprávania, k človeku, ktorý prečítal celú Bibliu s cieľom stať sa veriacim. To, že dnes stále nevie podpísať články viery, že sa nevie prihlásiť k pevnému presvedčeniu o Božej existencii, nemusí vôbec vadiť. Ten človek urobil niečo, čo by malo byť bežné a charakteristické pre veriacich ľudí: hľadanie svetla Božieho pre náš život. V tomto je nám ten človek veľkým príkladom. Ak sa aj hlásime k veriacim, to ešte neznamená, že sme Božie svetlo dostatočne vpustili do života a že ho hľadáme. Ale mali by sme.
To všetko a ešte mnohé iné nám môže priniesť premýšľanie nad krásnym i ťažkým Jánovým prológom.