7. 1. 2024 – Pánov krst
Jeden kreslený vtip zobrazuje Troch kráľov, ako prinášajú dary Ježiškovi. Jeden z tých kráľov hovorí: „Ježiško, tak aby bolo jasné, toto máš aj k narodeninám, aj k Vianociam!“
Iste, deti, ktoré sú narodené v termíne Vianoc, môžu mať pochybnosť, či sú rovnako obdarené ako ostatné. A väčšina rodičov to aj rieši.
Mne tento vtip napadol preto, že ešte včera sme hovorili o dieťati v jasliach, a dnes sme už počúvali o tridsaťročnom mužovi Ježišovi, ktorý sa išiel dať pokrstiť Jánovi Krstiteľovi (Mk 1, 7-11). Narodeniny sa stretajú s dospelosťou. Tak to však musí byť, pretože cez Vianoce neslávime len spomienku na Ježišovo narodenie, ale pripomíname si aj jeho význam a veľkosť pre nás i pre ľudstvo. A to sa nedá, ak by sme nehovorili aj o dospelosti.
Biblia nám už od začiatku servíruje obraz Ježišovej dôležitosti. Dnes sme počuli, že je to milovaný Syn, včera sme počúvali, že traja králi v ňom rozpoznali očakávaného nového kráľa… Nám potom hrozí, že sa to jednoducho naučíme ako definíciu, ale nemusí to mať nič viac s naším životom. V živote to totiž býva naopak: človek na základe skúseností, životných prelomov, možno riešenia problémov prichádza k tomu, čo je pre neho dôležité a kto je pre neho dôležitý. Zväčša to tak býva i s vierou – postupne sa nám ozrejmuje, v čom a ako je pre nás dôležitá. Nakoniec i ľudia okolo Ježiša spoznávali len postupne jeho význam.
Keď som začínal premýšľať nad práve končiacimi sa vianočnými sviatkami, keď som si chystal prvý príhovor, napadlo mi, že vianočný príbeh je vlastne tak trochu hľadaním odpovede na otázku, kde býva Boh. A takú otázku som o polnoci na Božie narodenie aj nastolil. Spomínal som rabínsky príbeh, kde sa žiak pohoršuje nad takto postavenou otázkou spolužiaka. Veď predsa Boh je všadeprítomný, tak načo sa pýtať, kde býva. Rabín však pohoršeného žiaka zastavil a povedal, že Boh je síce všadeprítomný, ale býva tam, kam ho pustíme. A kam, ho pozveme.
Skúsim zhrnúť, aké odpovede o Božom pobyte prináša vianočný príbeh a vianočné sviatky.
Ako prvé je potrebné zdôrazniť, že celý vianočný príbeh ukazuje na zem. Nie na nebo. To je dôležité. Ani my nechceme utekať z nášho sveta. Tu chceme objavovať, čo je dobré, čo je Božie.
Potom nám vianočný príbeh ukazuje na jednoduchosť a skromnosť maštaľky a jasieľ. Je to v kontraste s Herodesovým palácom a jeho mocou. A je dobré premýšľať nad tým, že Boha naozaj častejšie stretneme v jednoduchosti, nie za maskami, vonkajškovosťou.
Vianočné sviatky nás tiež upozorňujú na polootvorené a súčasne polozatvorené dvere Nazaretskej rodiny. Nevieme presne opísať, čo sa za tými dverami dialo, ale aj tak je to dobrá pripomienka a náznak tušenia, že rodina je a má byť tým miestom, kde sa prvý raz stretáme s Bohom.
A sú tu ešte Mudrci z Východu. Tí spojili svoje poznanie s hľadaním nádeje. Aj oni objavili prebývanie Boha. Múdrych ľudí mal okolo seba aj Herodes. Jeho znalci vedeli presne povedať, kde sa má narodiť Mesiáš. Ale ich múdrosť ich nepriviedla k odhaleniu jeho pobytu na zemi.
K tomuto všetkému sa pridáva dnešné rozprávanie. Vnímame v ňom Ježiša, ako sa zaradil medzi hriešnikov, ktorí chcú prijať krst pokánia. Kto sú títo kajúcnici? Predovšetkým ľudia, ktorí neukazujú prstom na iných, čo by mali zmeniť alebo čo by sa malo zmeniť. Oni svojím prstom ukazujú na seba. Idú sa snažiť, aby správne stáli na svojom mieste. Hlásia sa k Božej spravodlivosti. A čo je táto spravodlivosť, o tom sme počuli veľmi pekné vyjadrenie v 1. čítaní (Iz 42, 1-4-.6-7): „Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí!“ Božia spravodlivosť nie sú tresty a pokuty. Je to predovšetkým Jeho túžba po náprave, premene človeka. Asi je celkom dôležité pripomenúť si, že medzi ľuďmi, ktorí toto vnímajú, je naozaj miesto na prebývanie Boha.
V Písme by sme našli ešte iné odpovede na otázku, kde býva Boh. Keď však zhrnieme tieto vianočné odpovede, vychádza nám, že Boh býva v nádeji. Ale nie v takej nádeji, kde sa očakáva, že On zhora vytvorí raj pre nás. Býva v nádeji, že ľudia sa Mu otvoria, že budú s Ním spolupracovať na lepšom stvorení.
Všetkým nám prajem, aby sme si z prežitých Vianoc odniesli kúsok tejto nádeje a svojej ochoty k spolupráci na nej aj do bežných dní.