Jeden z najväčších filozofov dvadsiateho storočia Martin Heidegger povedal o ľudstve a človeku tieto slová: „Človek je pastier bytia“. Možno nám to vyznie ako jedno z mnohých vyjadrení, hra slov. Pre neho to však bol výsledok uvažovania nad postavením technicky mocného človeka v dnešnom svete. Nazýva ho pastierom. To je opak uzurpátora, opak pána, opak čistého užívateľa. A vysvetľuje, čo si pod týmto pojmom predstavuje: stráženie, bdenie, starostlivosť.
Väčšina z nás má asi pocit, že takto sa ani ľudstvo a ani dnešný človek nejaví. Skôr by sme vedeli popísať, ako sa človek správa ako užívateľ, až zneužívateľ. I preto je dobré uprieť svoj pohľad ďalej. Ježiš, ako je nám všetkým známe, sa nazval Dobrým pastierom.
Pripomeňme, že takýto titul patril v Izraeli kráľom. Ale pre nich bol len prepožičaný. Dobrým pastierom ľudu v najplnšom zmysle slova bol Boh. Ježiš si vzal tento titul. Akoby už ním chcel naznačiť, že pozerať na neho znamená nazrieť do dobroty Božej.
Skúsme sa trochu zastaviť pri symbolike, ktorú predostrel Ježiš v dnešnom evanjeliu (Jn 10, 1-10). Použil viaceré symboly, ktoré by sa dali vykladať zoširoka. Prvý z nich bol symbol dverí či brány. Ježiš hovoril, že zlodej nevchádza bránou. Preložiť tento symbol by sme mohli jednoducho témou motívov: zlodej nemá dobrý motív. Pred niekoľkými týždňami som sa dotkol témy dôležitosti správnych motívov a cieľov dokonca v takej oblasti, akou je podnikanie. Ak nie sú dobre stanovené ciele, hrozí, že naša činnosť prinesie veľa zlého: pre nás, naše vzťahy, pre iných, pre prostredie… Nebolo by ťažké hovoriť o tom, ako dôležité sú motívy, priority a ciele pre manželstvo, priateľstvo, výchovu… Pre človeka to zostáva ako trvalá výzva: skúmať a očisťovať svoje motívy. Druhý Ježišom použitý symbol je pastva. Pastier vyvádza ovce na pašu. Ani to nie je ťažké preložiť: znamená to blahobyt, slobodu, bezpečnosť (pastier bdie nad stádom a vie, čo je dobré), znamená to jednotu v rozmanitosti (ovce sa môžu aj rozísť, každá je iná, predsa zostávajú jedným stádom), znamená to harmóniu všetkých týchto hodnôt. A my by sme si mohli pripomenúť a premýšľať, ako je ťažké tieto hodnoty ustrážiť a skĺbiť, nedať prednosť jednej na úkor inej… A nemyslím tým len na veľké celky ako je svet, národ. Myslím tým na naše osobné životy. Nájsť harmóniu medzi slobodou, bezpečnosťou, dostatkom a dokonca jednotou je nesmierny problém. Tretím symbolom, ktorý Ježiš používa a ktorého sa chcem dotknúť, je počúvanie. Ovce poznajú jeho hlas. Po hlase ho nasledujú. Toto je tá najdôležitejšia symbolika dnešného evanjelia: počúvať a rozumieť. Pre Ježišov národ to bolo podstatné odpradávna. Už som niekedy spomínal, že pohanské národy okolo Izraela videli svoje priblíženie sa k bohom v obetiach. A Izraeliti zatiaľ učili svoje deti čítať. Čítať, aby poznali Božie slovo, rozumieť, aby ho aplikovali do života. Zasa by sme mohli urobiť odbočku do dnešných čias. Sme v dobe, kedy je informácií také množstvo, že vedieť si z nich správne vybrať nie je jednoduché. Sme v situácii, kedy je potrebné dobre porozumieť, hoci to nie je jednoduché. Vedieť správne čítať a vedieť rozumieť je umenie. Treba sa mu však učiť. Cez správne čítanie a porozumenie života si môžeme strážiť spomenuté motívy a ciele, spomenutú harmóniu medzi slobodou, dostatkom, bezpečnosťou a jednotou.
Nedeľa Dobrého pastiera je sviatkom kňazov. To preto, že by sme boli radi, aby kňazi boli dobrými pastiermi. To však nie je také jednoduché. Minimálne preto, že sa ešte nenarodil človek, ktorý by všetkým vyhovel. V prípade kňazov niektorým vyhovuje tvrdosť a ráznosť, iným skôr načúvajúci typ, iným akčný, iným zbožný… Keď som sa pokúsil nad tým premýšľať, znova sa mi vracal obraz pápeža Františka, ktorý pred svojím prvým pápežským požehnaním požiadal ľudí, aby sa za neho modlili. Nechal chvíľu ticha a až potom udelil svoje požehnanie. Mnohých ľudí to prekvapilo. Ale ja tiež vzhľadom na náročnosť očakávaní nemôžem povedať iné, len klasiku: modlite sa z mňa i za mojich kolegov. Ak totiž zoberieme vážne, že byť pastierom znamená pomáhať očisťovaniu motívov a cieľov, pomáhať rozvoju slobody i bezpečnosti, dostatku i jednoty, tak je to úloha nad sily jednotlivca.
Vrátim sa však k prvotnej myšlienke. My všetci – každý z nás i ľudstvo – máme byť pastiermi bytia. Všetci by sme mali strážiť, čo sme dostali, bdieť nad tým i starať sa.
Peter Cibira