8. 11. 2026 – 32. nedeľa v cezročnom období
Asi 13 ročný chlapec prestúpil do lepšieho futbalového klubu. Pred prvým zápasom, ktorý bol pre neho dôležitý, cítil napätie. Mama sa to pokúsila zvrátiť a pripomenula mu, že sa predsa na to tešil! Tešil sa, ale aj cítil napätie.
Všetci vieme, že aj radostné očakávania sú napätím. Samozrejme napätím sú i tie problematické očakávania.
V dnešnom Ježišovom príbehu môžeme vidieť oba druhy napätí. Keď si predstavíme 11 až 12 ročné dievčatá, ktoré sú ako družičky pripravené na svadbu – to je to radostné napätie. Veď už samotná mladosť, ale aj slávnostné pristrojenie sa, spoločné rozprávanie…, to všetko sú náznaky radosti. Podobne i lampy a svetlo, o ktorých Ježiš rozprával, to všetko sú znaky radosti a radostného očakávania.
Všetko sa však zmenilo, keď už nešlo len o navonok pripravené veci, ale o to, čo malo byť pripravené ako menej nápadné – teda náhradný olej do lámp.
Pokiaľ žijeme v radostnej komunikácii s ľuďmi, pokiaľ sme plní energie a síl…, život sa môže zdať jednoduchý. Dnešné Ježišovo podobenstvo nám však môže pripomenúť, že u každého raz príde chvíľa, keď nebude záležať len na efektoch, vonkajšom zdaní a vonkajších veciach. Príde chvíľa, kedy sa ukáže, čo máme v sebe. Nemusí to byť len okamih našej smrti – ako sa často toto podobenstvo vysvetľuje. Môže to byť akýkoľvek zlomový okamih, v ktorom sa ukáže, kto sme a čo máme vo svojom vnútri. Toto naše vnútro je podstatné.
Väčšine ľudí, ktorí čítajú či počúvajú dnešné Ježišovo podobenstvo, zarezonuje, že tie múdre dievčatá sa odmietli podeliť so svojím olejom. My predsa dokola počúvame, že človek by mal byť otvorený pre iného, mal by mať ochotu pomôcť, podeliť sa… Prečo to teda Ježiš povedal takto? Namiesto hľadania odpovede, prečo to takto povedal, si skôr pripomeňme, že v živote musíme prevziať zodpovednosť za seba. Ak poznáte rodiny, kde rodičia stále preberajú zodpovednosť za svoje dospelé deti, zväčša môžete vidieť, že to nie je šťastné riešenie. Ani nám nepomôže, ak budeme používať odvolávanie sa typu „všetci to tak robia“, alebo „väčšina to tak robí“. Súčasťou našej viery je aj to, že raz všetci – každý sám za seba – budeme stáť pred Bohom. A nielen pred ním. Chceme a mali by sme chcieť obstáť aj pred zrkadlom nášho svedomia.
Posolstvo dnešného evanjelia by sa dalo zhrnúť do výzvy: Pripravuj si a chráň si olej! Olej, ktorý znamená to, čo máme vo vnútri, to, kým sme… Ale keď som si túto výzvu otočil sám na seba, zrazu sa mi zdala príliš básnická, málo konkrétna. A tak som si položil otázku, čo by to znamenalo pre mňa. A pripomenul som si, že veľmi často po stretnutí s chorými ľuďmi si hovorím: Mal by som cvičiť. To preto, že mnohému sa dá predísť starostlivosťou o svoje telo. Pri stretnutí so staršími ľuďmi si poviem: Mal by som trénovať pamäť. Pri stretnutí s negativizmom si hovorím: Mal by som pracovať na svojom egu; aby som nebol človekom, ktorý má pocit, že tí druhí za všetko môžu, tí druhí robia chyby… Tiež si neraz hovorím, že by som sa mal učiť veľa si o sebe nemyslieť. To si pripomínam pri stretnutiach s ľuďmi, ktorí veľa dokázali, ale staroba a choroba ich obrala o sily a schopnosti. Takéto a podobné výzvy adresujem sám sebe ako niečo, čo by „malo šporiť olej“ pre môj život. Ale musím priznať, že veľmi často zostane len pri tom „mal by som“. Ponúkam vám to ako príklad hľadania, čo by malo „šporiť olej“ pre môj život. Každý si však musíme nájsť tie svoje odpovede, byť citlivý na výzvy vlastného života.